Žijeme v súčasnej dobe, ktorú môžeme vnímať ako nepredvídateľnú v pestrosti každého dňa. Podobným spôsobom môžeme vidieť aj prácu manažéra. Už dlhé desaťročia je predmetom záujmu v oblasti manažmentu to, čo stojí za skutočným úspechom manažéra.

Stále viac poznatkov smeruje k tomu, že zručnosti a spôsobilosti, ktoré boli považované ako dostačujúce, už dávno nepostačujú. Často kladenou otázkou je, čo môžeme hľadať za rozdielmi medzi dobrými a vynikajúcimi manažérmi a častejšia je otázka o rozdieloch manažéra a lídra. Jednou z kľúčových odpovedí je schopnosť vedieť poznať sám seba a iných.

Tiež poznať a pracovať s vlastnými emóciami, ako aj emóciami iných či tvoriť lepšie a zdravšie vzájomné vzťahy, a tak nikdy nezabúdať na ľudskosť. Za spomenutými skutočnosťami stojí emocionálna a sociálna inteligencia, ktoré už dlhé roky predstavujú spektrum pozitív v osobnosti a práci manažéra po celom svete.

Emocionálna a sociálna inteligencia predstavuje pre manažéra kroky za šťastnejším pracovným aj osobným životom. Ide o schopnosti, ktorých rozvíjanie predznamenáva množstvo benefitov, pričom časté komplikácie v práci manažéra predstavuje práve ich nedostatok.

Pozitívnou správou je, že predovšetkým vlastným uvedomením ich môže rozvíjať a zdokonaľovať ktokoľvek, každý manažér bez rozdielu, pričom pre každého môžu byť prínosom a obohatením a predovšetkým uvedomením si, čo má skutočný význam. Dôležité je podotknúť, že tieto schopnosti nie sú jedinou dôležitou súčasťou osobnosti, emocionálna ani sociálna inteligencia neznamenajú víťazný triumf srdca nad hlavou, ide práve o ich unikátne spojenie.

Spojenie, ktoré pomáha meniť hodnotový rebríček, ukazuje na cestu, ktorá vždy vedie k ľudskosti a je odpoveďou a riešením na množstvo problémov. Na základe dlhšieho skúmania tejto oblasti je možné povedať, že práve emocionálne a sociálne inteligentný manažér môže byť nazvaný lídrom. Lídrom, ktorý len nevládne, ale slúži, ktorý netvorí len nasledovníkov, ale aj ďalších lídrov.

Aktuálny stav v slovenskom manažmente

Emocionálnu inteligenciu manažéra môžeme vnímať ako schopnosť poznať seba a svoje emócie ako aj poznať iných a ich pocity a zároveň umenie s tým úspešne pracovať. Je možné ju charakterizovať cez 5 oblastí osobnosti: sebapoznanie, sebaovládanie, sebamotiváciu, empatiu a sociálne schopnosti.

Výskum na vzorke 707 manažérov Slovenskej republiky ukázal, že manažéri disponujú touto inteligenciou na úrovni 7,42 bodov z možných 10. Vyššiu emocionálnu inteligenciu dosahujú ženy, manažérky a manažéri vo veku 26 až 41 rokov. Najsilnejšou oblasťou manažérov je schopnosť emocionálnej empatie a najslabšou stránkou je schopnosť ovládať a regulovať vlastné emócie.

Sociálna inteligencia manažéra znamená múdro a s nadhľadom vystupovať v medziľudských vzťahoch a orientovať sa v sociálnych situáciách a môžeme ju poznať a merať cez jej 3 oblasti, ktorými sú manipulácia, empatia a sociálna iritabilita, pričom čím je vyššia empatia a nižšie ostatné dve položky, tým väčšou sociálnou inteligenciou manažér oplýva.

Výskum preukázal priemernú sociálnu inteligenciu manažérov v hodnote 6,08 bodov z možných 10, pričom vyššou mierou disponujú ženy, manažérky a z hľadiska veku, najstarší manažéri. Pozitívom je nadpriemerná empatia ako aj väčšie odmietanie sociálnej iritability, teda sklonu k neprimeraným či neurotickým prejavom, menším pozitívom je určitá tendencia k manipulatívnemu správaniu.

Rozvoj inteligencií je veľkým obohatením a možný pre každého

Na základe dlhodobého skúmania tejto oblasti, desiatkov štúdií a zrealizovaných výskumov celosvetovo, rozhovorov s domácou odborníčkou ako aj zahraničnou odborníčkou na emocionálnu inteligenciou manažérov a taktiež vlastného výskumu je možné spoľahlivo povedať, že ide o unikátne schopnosti, ktoré prinášajú množstvo pozitívnych zmien.

Pozitíva, ktoré napríklad pôsobia v osobnom aj pracovnom živote ako aj v harmónii medzi nimi, v pracovnej atmosfére a tímovom duchu, riešení zložitých vzťahových situácií v práci, podnikovej kultúre, vnútornom šťastí, no hlavne v poznaní seba a ostatných, zmene hodnôt a budovaním dôvery, ktorá má nevyčísliteľnú hodnotu.

Každý, kto sa chce s dôverou spoľahnúť na iných, musí aj byť ten, na ktorého sa dá spoľahnúť. Zároveň pravdou je, že v dobrom prostredí sa aj náročné veci zvládnu jednoduchšie, čo platí aj pre presný opak.

Faktom ostáva, že tieto schopnosti je možné rozvíjať, môže to každý bez rozdielu, a to kedykoľvek a kdekoľvek, čo je veľmi pozitívne zistenie. Rozvoj môže znamenať zdokonaľovanie vlastného sebapoznania, a to cez skutočného náhľadu do vnútra osobnosti, položenie si otázok, ktoré sú v živote kľúčové, a tak budovanie každodennej sebareflexie.

Môže to znamenať aj zamyslenie sa nad riadením vlastného času či starostlivosťou o duševnú stránku, teda hľadanie pokoja v súčasnej hektickej, konzumnej a chaotickej spoločnosti, samozrejme aspoň do miery, do akej je to možné. Tipom mnohých jednotlivcov, lektorov zo sveta ako aj mojim osobným tipom je vedenie si vlastného „žurnálu“, teda zapisovať si významné chvíle, myšlienky či plány a vízie, všetko čo má skutočný zmysel, manažér tým získa vzácny zdroj inšpirácie, ku ktorému sa môže kedykoľvek vrátiť.

S tým súvisí aj čerpanie z vlastného poznania, tak ako sa hovorí: Múdry sa učí z vlastných chýb, no múdrejší z chýb iných. Rozvoj sebaovládania je v tomto svete asi najväčšia výzva a boj zároveň, no pravdou ostáva rovnica, ktorá hovorí, že len skutočnosť + vlastná reakcia = výsledok, preto je dobré viac venovať pozornosť, aký dopad majú reakcie na vlastný život a aj ostatných.

Ak hovoríme o sebamotivácii, tak zrejme len ten, ktorý je motivovaný dokáže dostatočne motivovať iných. Dobrou motiváciou je aj známe vyjadrenie: Začni s myšlienkou na koniec, teda zamyslenie prečo robím, to čo robím, kam to celé smeruje a aký zmysel to má. S tým určite súvisí aj eliminácia demotivujúcich faktorov aspoň v miere, do akej to ide.

Rozvoj emocionálnej a sociálnej inteligencie, znamená rozvoj majstrovskej schopnosti, empatie. Empatia nie je slabosť, ale veľkosť manažéra. Samozrejme, je to vlastnosť, ktorá má byť vážená, nie zneužívaná, preto je potrebné povedať, že kooperácia musí byť na obidvoch stranách.

Empatiu je možné rozvíjať hlavne pochopením jej pravého zmyslu, lepším a skutočným počúvaním iných, stretnutiami jeden na jedného, a teda poznaním osobného života zamestnancov, pýtaním si a dávaním nedemotivujúcej spätnej väzby ako aj prejavmi autentickosti a ľudskosti. Byť empatický znamená mať uši pripravené počúvať, srdce otvorené pochopiť a ruky ochotné pomôcť, nikdy by sa nemalo zabudnúť, čo to znamená byť človekom a to, že čo by som chcel aby spravili mne, spravím aj ja, keď to potrebuje niekto iný.

Tým hovoríme aj o charaktere, ktorý sa presne prejaví v tom, ako sa správame k tým, od ktorých nič nepotrebujeme. Rozvoj sociálnych schopností v podstate spočíva v rozvoji životných skúseností, právd a poznania, čo časom rastie aj s určitým nadhľadom a životnou múdrosťou, ktorá sa prejavuje aj v interakciách s inými. Dá sa však povedať, že stojí na troch pilieroch, na vôli niečo zmeniť, jasnej úprimnej komunikácii a vzájomnej dôvere.

Literatúra zameraná na tieto oblasti môže byť tiež dobrým zdrojom nového poznania a pohľadu ako využiť tieto schopnosti, rovnako ako využitie možnosti externých subjektov, prostredníctvom webinárov, workshopov či iného vzdelávania.

V súčasnosti sa viac-menej zabúda na starú známu pravdu, že to najcennejšie častokrát nestojí vôbec nič. Prejav manažéra, ktorý si len v jednoduchosti všimne, pochváli, odmení a poďakuje niekoho, kto si to zaslúži, je znak, že je na správnej ceste k pochopeniu o čo v tejto oblasti ide.

Schopnosti v podobe týchto inteligencií znamenajú povýšenie ľudskosti, slušnosti a čestnosti nad osobné ego a prázdnotu, pričom uvedomenie si a rozvoj emocionálnej a sociálnej inteligencie je mimoriadne dôležitý pre mužov aj pre ženy a to v každom veku, stupni riadenia či oblasti pôsobenia. Prirodzene existujú určité rozdiely aj fakt, že nemôže byť prístup rozvoja uskutočnený u každého rovnako, vzhľadom na jednotlivosť osobností a práce každého z nich.

Ide však o pochopenie významu schopností a uskutočnenie ich rozvoja do miery, do akej je možné. Verím, že zrealizovanie aspoň jedného kroku vpred, buduje líderskú osobnosť a otvára nový pohľad na život, ktorý neskôr nie len manažéra môže dostať tam, kam by nečakal. Jeden dobrý krok vedie k druhému a jeden obohatený človek obohatí ďalších, a preto najlepší spôsob rozvoja týchto schopností je vlastné uvedomenie a vôľa niečo zmeniť.

Vidieť, myslieť, konať inak.

Nič zo spomenutého nebude možné aplikovať, ak si manažér sám neuvedomí význam toho celého a tiež fakt, že ide o schopnosti, ktoré je možné vlastným tréningom a vôľou posúvať na inú úroveň. Pochopenie významu schopností v podobe emocionálnej a sociálnej inteligencie otvára nielen manažérovi iné chápanie práce, života, vlastného svedomia a pomáha mu hľadať vyšší zmysel každého dňa a budovať pokoj uvedomujúc si, že veľkosť manažéra neplynie z toho, že nepozná hranice, ale práve v tom, že ich pozná a uvedomuje si, že tí najväčší ľudia nikdy nezabudnú čo je to pokora.

Rozvoj emocionálnej inteligencie znamená aj rozvoj sociálnej, pričom ide o celoživotný proces, ktorý si vyžaduje veľa úsilia a energie, ale bezpochybne sa vždy oplatí. Náš výskum ukázal, že mnohí slovenskí manažéri ten potenciál majú, a tak je na nich, do akej miery ho uvoľnia a zmysluplne využijú.

Rôzne okolnosti života, situácie a súčasný svet naokolo mi často pripomínajú starú múdrosť, ktorú v sebe nosím, a ktorá vo veľkej miere aj hovorí o podstate celej tejto oblasti osobnosti manažéra.: Kohosi sa opýtali čo je najväčšie šťastie človeka. Odpoveď bola jasná: Najväčšie šťastie? To je raz sa obzrieť späť za svojim životom a vidieť tam naplnený, zmysluplný a hodnotne strávený čas, čas ktorý stál za to a ktorý sa už nikdy nevráti.

Ing. Filip Smutný, PhD.

Študoval doktorát z manažmentu na Ekonomickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, kde aktuálne aj pôsobí ako vysokoškolský učiteľ. Venuje sa tiež spektru projektovej, dobrovoľníckej a umeleckej činnosti. 

Upozornenie

Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora