V porovnaní s májom 2021 zdraželi najviac ceny v doprave a to o 20,9 percenta. Stalo sa tak pod vplyvom nárastu cien pohonných látok o vyše 36,8 percenta. V oblasti reštaurácie a hotely zdraželi ceny o 19,1 percenta. Pod tento nárast sa ešte stále podpisujú zmeny vo financovaní obedov na základných školách zo septembra 2021 a stravovanie v závodných (a teda aj školských) jedálňach je medziročne drahšie o 36,2 percenta. S cenami vyššími ako pred rokom o 13,5 percenta sa ale zákazníci mohli stretnúť aj v samotných reštauráciách či kaviarňach. Ubytovanie je drahšie ako vlani o vyše 8 percent.

Potraviny a bývanie sú oblasti, na ktoré Slováci zo svojich rodinných rozpočtov míňajú najviac. Potraviny im totiž ukrajujú z ich nákladov približne pätinu, v prípade bývania ide dokonca o štvrtinu celkových spotrebných výdavkov. Aj preto sú na ich vyššie ceny spotrebitelia citlivejší. Tempo zdražovania v máji zrýchlilo ako v oblasti potravín a nealkoholických nápojov, tak aj v oblasti bývania. Obe tieto oblasti sa vďaka ich mohutnému zastúpeniu v spotrebnom koši podpísali výrazne pod celkový nárast a zrýchlenie spotrebiteľských cien v máji 2022.

Oproti máju 2021 zaznamenali výrazný nárast cien potraviny a nealkoholické nápoje a to o 16,0 percenta. Zákazníci v obchodoch platili viac najmä za oleje a tuky (40,1 percenta), zeleninu (19,6 percenta), chlieb a obilniny (18,8 percenta), mlieko, syry a vajcia (17,4 percenta) a mäso (16,5 percenta). To v praxi znamená, že kým v máji 2021 urobili Slováci a Slovenky nákup potravín za 100 eur, v máji 2022 to už bolo 116 eur. V košíkoch alebo vozíkoch pritom mali tie isté tovary.

Dôvodov, prečo potraviny dražejú, je viacero. Producenti uvádzajú ako jeden z dôvodov drahšie energie potrebné na výrobu. Ďalším dôvodom je vysoká cena ropy a následne aj pohonných látok. Potraviny je potrebné nielen vyrobiť, ale aj do obchodov prepraviť. Pri cenách potravín je vždy dôležitý aj faktor počasie, ktorý má dopad na úrodu – rastlinného pôvodu. To má následne vplyv aj na živočíšnu výrobu, t. j. na chov zvierat (v podobe drahšieho krmiva). Stav úrody sa vždy premietne do vývoja cien agrokomodít na burzách a skôr ci neskôr sa to ukáže aj na cenovkách v obchodoch. Obchodníci upozorňujú zároveň aj na vyššie náklady, ktoré majú spojené so zabezpečením hygienických a bezpečnostných opatrení.

Potravinári zase vyššie náklady pociťujú aj kvôli ekologizácii výroby, zavádzaniu nových technológií či kvôli drahším obalovým materiálom. K surovinovej kríze, o ktorej sa začalo hovoriť pred vyše rokom, sa pridal v posledných mesiacoch vojnový konflikt na Ukrajine.  Zvyšovanie cien ropy, energií a mnohých kľúčových agrokomodít na svetových trhoch je evidentné a premieta sa to aj do cien pohonných hmôt na čerpacích staniciach a taktiež do cenoviek tovarov na pultoch v našich obchodoch.

Najzastúpenejšia položka spotrebného koša bývanie v máji 2022 zaznamenala medziročný nárast cien o 15,6 percenta. Dôvodom je nárast cien energií, medziročne o 15,7 percenta. Drahšie boli naďalej aj stavebné materiály, čo sa odrazilo na medziročne vyššom imputovanom nájomnom až o 19,4 percenta. Priplácali sme si ale aj za služby súvisiace s bývaním (údržba a opravy obydlia o vyše 20 percent).

Zdražovanie pociťujeme aktuálne najmenej v obchodoch s oblečením a obuvou, s májovým nárastom cien o 3,5 percenta. Za oblečenie si priplácame 4,2 percenta, za topánky 2,1 percenta.

Aktuálne sa prikláňame k názoru, že tohtoročná inflácia bude pomerne vysoká, odhadujeme ju nad 10 percent. Slováci si tak určite aj v nasledujúcich mesiacoch budú priplácať oproti vlaňajšku za potraviny, pohonné látky, energie, ale aj za stavebné materiály. Pravdupovediac, v žiadnej oblasti inflácie v najbližšom období neočakávame pokles cien oproti minulému roku.

Ktoré domácnosti pociťujú zdražovanie najviac?

Zdražovanie v obchodoch pociťujeme všetci, nakoľko ide o pomerne prudké a očividné zmeny. Očakávame, že platy Slovákov a Sloveniek v tomto roku porastú pomalšie ako ceny. To v praxi znamená, že väčšina zamestnancov by si mala zo svojich tohtoročných miezd dovoliť v priemere menšie množstvo tovarov a služieb ako vlani. Zdražovanie výraznejšie ale pocítia domácnosti seniorov, nízkopríjmové domácnosti, domácnosti nezamestnaných, domácnosti jedného rodiča s deťmi, domácnosti s viacerými deťmi, ale i (a v neposlednom rade) domácnosti so zdravotne znevýhodnenými členmi.

Inflácia a jej dopad na úspory Slovákov

Rýchle zdražovanie nie je dobrou správou pre naše peňaženky. Vysoká inflácia nielenže oslabuje reálny rast platov, ale znehodnocuje aj úspory obyvateľov na účtoch v bankách. Inflácia valcuje úroky na bankových vkladoch už šiesty rok po sebe. Jednou z možností, ako sa z dlhodobého hľadiska dá popasovať s infláciou, je investovanie.

Eva Sadovská

Ekonomická analytička nadnárodnej investičnej spoločnosti WOOD & Company. Predtým pôsobila o. i. ako vedúca analytička Poštovej banky. Je absolventkou Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave – odborov matematická pravdepodobnosť a štatistika, finančná a poistná matematika.

Upozornenie

Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora