Macronove prehraté voľby: Francúzsko sa posúva bližšie k periférii

Nie je to tak dávno, čo Francúzsko bývalo mostom. Keď eurozónou po roku 2010 lomcovala dlhová kríza, Paríž spájala bohatý, no šetrný Sever so zadlženým a takmer bankrotujúcim Juhom. Ekonomicky aj finančne bolo Francúzsko niekde na pol ceste medzi Nemeckom a Holandskom na jednej strane a medzi Talianskom a Španielskom na strane druhej. Prešla dekáda a Francúzsko sa čoraz viac tlačí na juh. Jeho vládny dlh aktuálne presahuje 113 percent HDP a rozpočtový deficit sedem percent. Napriek vysokým verejným výdavkom sa opakovane zvolenému prezidentovi Emanuelovi Macronovi nepodarilo v parlamentných voľbách získať dostatok hlasov na to, aby ovládol parlament. V politickom jazyku piatej republiky to znamená fiasko.

E. Macron sa stal po dekádach prvým prezidentom, ktorý nebude v domácom parlamente disponovať absolútnou väčšinou. V praxi to znamená, že síce bude mať pod kontrolou výkonnú moc, no bude mať zásadný problém pri schvaľovaní novej legislatívy, nieto ešte jeho reformných zámerov. Práve reformy sa mali stať základom jeho politickej agendy, v ktorej chcel zvýšiť vek odchodu do dôchodku alebo zreformovať daňový systém. Marine Le Penová ho nazvala marginálnym prezidentom, ktorého penzijná reforma je mŕtva a pochovaná. Pomocou nej chcel centristický prezident vykonať pomerne racionálny krok – zvýšiť vek odchodu do dôchodku na 65 rokov.