Lučanského incident treba čo najrýchlejšie vyšetriť. Podozrenia a neistota sú úplne namieste

V utorok večer Slovensko zasiahla nečakaná tragická správa. Bývalý policajný prezident Milan Lučanský sa mal v prešovskej väznici pokúsiť o samovraždu. Podľa generálneho prokurátora Maroša Žilinku sa policajný exprezident aktuálne nachádza v kóme.

Milana Lučanského v decembri zatkli v rámci akcie Judáš po tom, ako sa dostavil na výsluch po návrate z Chorvátska. Je obvinený z prijímania úplatkov a zároveň je zrejme jedným z hlavných aktérov korupčnej schémy na najvyšších poschodiach Policajného zboru.

Početné medializované informácie a špekulácie ohľadom zdravotného stavu obvineného a detailov samotného incidentu sa v stredu ráno pokúsila na tlačovej konferencií objasniť šéfka rezortu spravodlivosti Mária Kolíková a generálny riaditeľ justičnej stráže Milan Ivan.

Slováci nie sú schopní len dôverovať, ale aj preverovať.

Zatiaľ čo ministerka avizovala zriadenie nezávislej vyšetrovacej komisie, šéf justičnej stráže vyvodil zodpovednosť a po dohode so šéfkou rezortu odstúpil z funkcie. Na tlačovej konferencií však z úst Márie Kolíkovej padol aj iný veľmi dôležitý výrok.

Šéfka rezortu spravodlivosti priznala, že nejde len o bezpečnostný incident, ale aj o kauzu s politickými rozmermi. Faktom je, že utorňajšie udalosti nie sú príbehom jedného človeka, ale najmä bývalého šéfa polície a vyšetrovania, ktoré sa ponorilo do sveta prehnitého Policajného zboru.

Obavy a podozrenia sú preto úplne na mieste. Pre prinavrátenie dôvery v inštitúcie Slovensko potrebuje jasné a otvorené odpovede o tom, čo sa stalo v prešovskej väznici.

Prirodzené obavy

Vlna obáv, podozrení a konšpiračných teórii rôzneho druhu sa začala šíriť po celom Slovensku už niekoľko minút po uverejnení prvých informácii o údajnom samovražednom pokuse policajného exprezidenta. Nie je to však nič prekvapivé ani znepokojujúce.

Okolnosti utorňajšieho incidentu mohli mnohým pozorovateľom oprávnene zdvihnúť obočie. Či už to sú otázky spojené s tým, ako mohlo dôjsť k podobnému incidentu v podmienkach kolúznej väzby, alebo nejasná a chaotická komunikácia ohľadom predošlého zranenia Milana Lučanského, ich spoločným menovateľom je nedôvera v inštitúcie.

Ako by mohla verejnosť nekriticky dôverovať inštitúciám, ktoré sú verejne známe dlhou históriou otáznych metód a nekalých praktík? Omnoho väčším problémom pre Slovensko by bol prípad, keby slovenská verejnosť prijala správu o samovražednom pokuse ako samozrejmosť a nemala by žiadne pochybnosti a výhrady. Takto aspoň vieme, že Slováci nie sú schopní len dôverovať, ale aj preverovať.

Mária Kolíková má pravdu v tom, že prípad M. Lučanského nie je len o otázke bezpečnosti vo väzniciach, ale je aj otázkou politického charakteru. Je absolútne jasné, že udalosti posledných týždňov a mesiacov sa nesú nielen v trestnoprávnej, ale aj v politickej rovine.

Pokus o samovraždu bývalého policajného prezidenta v podmienkach absolútnej izolácie kolúznej väzby s korupčnou megakauzou v pozadí si oprávnene vyžaduje poctivé a verejné vyšetrovanie. V inom prípade sa tento incident čoskoro stane integrálnou súčasťou politického boja a zároveň vrhne na Slovensko tieň medzinárodnej hanby porovnateľný s tým po vražde Jána Kuciaka.

Poctivé vyšetrenie

Polícia a justícia utrpela v utorok výraznú ujmu na dôvere. Jedinou cestou smerom k jej náprave je prinavrátenie dôvery verejnosti poctivým vyšetrovaním. Avizovaná vyšetrovacia komisia, ktorej súčasťou by bola aj opozícia, prezidentka alebo aj ombudsmanka, je prvým krokom dobrým smerom.

Zároveň si rezort spravodlivosti musí uvedomiť potrebu otvorenejšej komunikácie pri podobných incidentoch v budúcnosti. Práve chaotické vyjadrovanie a tajnostkárstvo rezortu spravodlivosti v súvislosti s predošlým poranením policajného exprezidenta vyvolalo prvú vlnu obáv a podozrení ohľadom jeho bezpečnosti počas pobytu za mrežami.

Verejnosť má právo vedieť, čo stalo za stenami prešovskej väznice. Nie je to len otázka ľudskej tragédie Milana Lučanského, ale najmä dôvery v štát a elementárnu spravodlivosť.