Územné plánovanie, výstavba a rozvoj plnia rad spoločenských funkcií. Dôležitou spoločenskou funkciou územného plánovania je aj riešiť určité spoločenské konflikty. A to najmä tak, aby boli vyriešené najmä v prospech verejného záujmu. [1]
Vo verejnom záujme je okrem iného i udržiavanie žiaducich spoločenských noriem. [2]
Udržiavaniu spoločenských noriem slúži spoločenská, resp. sociálna kontrola. O sociálnej kontrole môžeme hovoriť aj vo formálnom zmysle slova, kde zohrávajú podstatnú rolu napríklad zákony a orgány určené na vynútenie ich dodržiavania. Z hľadiska udržiavania bežných sociálnych noriem a kultúry spoločnosti je dôležitá hlavne tá neformálna alebo prirodzená sociálna kontrola. Sociálna kontrola je aj atribútom susedstva, resp. sídelných komunít. [3]
Z pohľadu územného plánovania a rozvoja vznikajú sídelné komunity v dôsledku výstavby obytných domov, komplexov a štvrtí. Zo spoločenského hľadiska vzaté, územným plánovaním a výstavbou sa budujú aj mechanizmy sociálnej kontroly.
Zmysel územného plánovania teda spočíva aj v zaľudnení určitých lokalít tak, aby boli splnené isté spoločenské ciele. Jednou z podstatných funkcií územného plánovania je zaviesť v určitých lokalitách fungujúcu spoločenskú kontrolu. A to najmä vtedy, pokiaľ je posilnenie spoločenskej kontroly v určitých lokalitách žiaduce.
Územné plánovanie a rozvoj je jedným z najefektívnejších, ak nie najefektívnejším mechanizmom, prostredníctvom ktorých môže samospráva a vedenie mesta formovať spoločenskú situáciu v meste. Popri iných dopadoch má zásadný vzťah k formovaniu sociálnej a etnickej štruktúry obyvateľstva, komunitných vzťahov, ale i bezpečnosti na území mesta.
Funkčná sociálna kontrola
Sociálna kontrola je hodnotovo neutrálny koncept. Teda, sociálna kontrola síce je nevyhnutná pre plnenie určitých pozitívnych sociálnych funkcií, najmä pre udržiavanie spoločensky žiadúcich sociálnych noriem. Ale nemusí vždy plniť iba pozitívnu funkciu. Sociálnu kontrolu nad občanmi vykonáva aj totalitný štát či despotický manžel nad týranou ženou a rodinou.
S pozitívnymi funkciami sociálnej kontroly je úzko spojený koncept sociálnych bŕzd a protiváh, resp. sociálnej rovnováhy. Aby nedošlo k zneužitiu mechanizmov sociálnej kontroly, teda jej uzurpovaniu určitou skupinou alebo jednotlivcom, je nutné, aby boli v sociálnom systéme, resp. v skupine či komunite, prítomné sociálne brzdy a protiváhy. [4]
Lepšie podmienky pre dosiahnutie takejto vyváženosti sociálnych vzťahov sú v komplexnejších sociálnych systémoch. Jedným zo základných predpokladov komplexnosti sociálneho systému je jeho veľkosť. V malej skupine môže ľahko nastať situácia, že pomerne malá klika preberie kontrolu nad celou skupinou, resp. komunitou. Vo väčších skupinách, resp. komunitách je pravdepodobnejšie, že prípadné sklony k vytvoreniu kliky budú brzdené inými ľuďmi a skupinami - vytvorí sa sociálna opozícia. [5]
Sociálna kontrola v určitej lokalite sa teda stáva v praxi funkčnou vtedy, pokiaľ je v tejto lokalite prítomný dostatočný počet ľudí.
Pokiaľ sa v určitej lokalite nachádza len málo ľudí, efektívnu spoločenskú kontrolu môžu brzdiť najmä dva faktory:
Jednak sa znižuje pravdepodobnosť, že niektorý z týchto ľudí zasiahne pri porušení spoločenských noriem - napríklad pri vyčíňaní opilca alebo partie chuligánov. Je to dané i čisto matematicky nižšou pravdepodobnosťou, ale aj tým, že príslušník menšej a teda slabšej komunity môže byť viac ohrozený v konfliktných situáciách.
No a jednak, v malej komunite sú pomerne malé možnosti na vybudovanie sociálnych bŕzd a protiváh. Môže tam ľahšie vzniknúť klika, ktorá prostredie ovládne a uplatnenie mechanizmov sociálnej kontroly nebude vykonávať v zmysle spoločensky žiaducich noriem, ale v zmysle istého partikulárneho záujmu. Porušovanie žiadúcich sociálnych noriem potom nielen nemusí byť sankcionované, ale klika ho môže dokonca aj kryť.
Lokality, ktoré vyžadujú spoločenskú kontrolu, by teda mali byť v dostatočnej miere zaľudnené. Sociálna kontrola bez prítomnosti dostatočného množstva ľudí často nemôže dobre fungovať, ba môže nadobudnúť i zdeformovanú podobu. Funkciu sociálnej kontroly sú vo všeobecnosti lepšie schopné plniť väčšie sídelné komunity.
Kde je potrebná sociálna kontrola
Spoločenskú kontrolu vyžadujú vo všeobecnosti všetky mestské lokality. Zvlášť potrebná je však tam, kde sa vyskytujú javy, ktoré majú potenciál ohroziť dodržiavanie spoločenských noriem, alebo dokonca až bezpečnosti občanov. Často medzi ne patrí aj:
a) Prítomnosť objektov, ktoré nemajú stabilizovanú funkciu. Predovšetkým objekty občianskej vybavenosti ako obchody, bistrá, pohostinstvá. V súčasnom ekonomickom systéme môžu ľahko meniť nielen svojho majiteľa, ale aj svoju funkciu. To, čo bolo najprv obchodom s potravinami, sa môže zmeniť na krčmu a neskôr, ešte aj na niečo iné.
Spoločenská kontrola pomáha k stabilizácií funkcie týchto objektov, ako aj plní veľmi dôležitú priamu bezpečnostnú funkciu. Jednoducho povedané, občania vytvárajú tlak na to, aby objekt nenadobudol vulgárnu a nebezpečnú podobu a takisto priamo pomáhajú eliminovať prípadné problémy (vyčíňanie podnapitých osôb pri krčme, zhlukovanie sa nebezpečných skupín). [6]
b) Prítomnosť príslušníkov a skupín z cudzích kultúr. Tento jav je výzvou pre celú Európu a neobchádza ani slovenské mestá. Nesúvisí len s migračnými vlnami spôsobenými vojnami a krízami, ale je aj výsledkom otvorenia hraníc a ekonomickej integrácie v Európe.
Sociálna kontrola a prítomnosť väčšieho množstva domácich ľudí v mieste dislokácie cudzích kultúrnych príslušníkov je predpokladom kultúrnej integrácie, teda zasadenia cudzích kultúrnych prvkov do našej kultúry. Ak k tomu nedochádza, vytvárajú sa často enklávy s cudzou kultúrou. Najmä, ak táto kultúra pochádza z oblastí s tradíciou klanovej samoorganizácie rôznych obranných skupín (napríklad Balkán, arabský svet, Kaukaz), enklávy môžu nadobudnúť podobu „no-go zón“ alebo „rajónov“ ovládaných samozvanými gangmi. [7]
Vytváranie „no-go zón“ vidíme v rade miest západnej Európy a do istej miery ho pocítilo i Slovensko. Čiastočne sa prelína s rómskou problematikou. U slovenských Rómov je však, ako sa zdá, tento problém menej vypuklý ako u kultúr z vyššie uvedených oblastí. [8]
Ak takáto zóna vznikne, má tendenciu sa rozrastať do relatívne voľného fyzického a sociálneho priestoru. Rozširovanie zóny obyčajne zastaví až dostatočne silná sociálna prekážka, najmä osídlenie. Je preto dôležité vznik a rozrastanie sa takýchto zón zachytiť už v zárodku, alebo predvídať možnosť ich vzniku. Prekážkou vzniku a rozširovania takýchto nežiadúcich zón je aj dostatočne husté domáce zaľudnenie a fungujúce mechanizmy sociálnej kontroly. [9]
Sociálna kontrola v uvedenom kontexte plní i vyššie spomínanú priamu bezpečnostnú funkciu.
Záver: pozor na spoločenské a kultúrne dopady územného plánovania
Spoločenská kontrola je nevyhnutným predpokladom fungovania spoločnosti, aj mesta. Je nutné ju zvýšiť hlavne tam, kde sú určité sociálne a kultúrne riziká, ako aj v lokalitách, kde často aj vzhľadom k doterajšiemu vývoju v oblasti výstavby, chýba primerané zaľudnenie a tým aj kvalitná sociálna kontrola.
Sociálnu kontrolu, najmä tú najpotrebnejšiu, prirodzenú či neformálnu, zabezpečuje prítomnosť dostatočného množstva ľudí v určitej lokalite, najmä dostatočné množstvo obyvateľov. [10] Prítomné nedostatočné zaľudnenie môže mať z hľadiska sociálnej kontroly dokonca i negatívny dopad. Môžu sa vytvárať svojrázne socializované lokality „pánu Bohu za chrbtom“, kde je vhodné podhubie pre rozvoj radu negatívnych spoločenských javov a rizík.
Z pohľadu územného plánovania a rozvoja to znamená, že pri urbanistickom návrhu a ďalších krokoch pri územnom plánovaní miest, by sa mali zvlášť vyhodnocovať materiálne možnosti pre výstavbu a zaľudnenie lokalít, kde je:
a) Žiaduce zvýšiť úroveň sociálnej kontroly vzhľadom k prítomnosti funkcionálne nestabilizovaných objektov, dislokácie príslušníkov iných kultúr a iným okolnostiam.
b) A to zvlášť, ak sa tam nachádza voľný fyzický priestor pre ďalšiu výstavbu.
Vo viacerých slovenských mestách v uplynulých rokoch prebehla pomerne rozsiahla výstavba. Aj vďaka jej značnému rozmachu a dynamike nie vždy boli do úvahy vzaté spoločenské aspekty územného rozvoja, výstavby a územného plánovania. Na jednej strane sa vybudovali veľké obytné komplexy a sídliská, ale na strane druhej, zostali niektoré lokality koncepčne nedoriešené. Tieto nedostatky vystúpili na povrch a dávajú o sebe vedieť radom problémov, najmä v zásadne zmenených spoločenských a kultúrnych podmienkach.
Problému migrácie čelí Európska únia už dlhšie. V poslednej dobe spoločenskú situáciu zmenila aj vojna na Ukrajine. Situácia je i z hľadiska bezpečnosti horšia a oveľa menej predvídateľná ako pred dvoma rokmi. To všetko kladie dôraz na podstatne vyššiu kvalitu spoločenskej kontroly i analýzy sociálnych a kultúrnych aspektov územného plánovania.
Namiesto dodatku: Kde je problém a kde je riešenie?
Čo často bráni tomu, aby územné plánovanie a rozvoj na Slovensku prebiehali spoločensky korektne? Iste i legislatíva, ktorá zatiaľ zvýhodňuje skôr špekulantov s nehnuteľnosťami, rôzne lokálne kliky a klientely. Ale nie je to len o štátnej politickej kultúre. Problém sa nachádza aj na lokálnej úrovni. Koncepčné urbanistické doriešenie určitých lokalít je problémom niekedy aj preto, lebo vplyvným klientelám mesta či obce proste vyhovuje, že tieto lokality sú koncepčne nedoriešené. Na problémoch istým spôsobom profitujú a svoj záujem tvrdo hája.
Riešením je preto aj zvýšenie politickej kultúry už na úrovni miest a obcí. Aj legálna prax na Slovensku predpokladá zahrnutie viacerých aktérov do procesu územného plánovania. Či už verejných, súkromných, spoločenských. Nemôže to byť však len o diskusií pár podnikateľov s pár úradníkmi. A nedá sa to redukovať ani na populistické diskusie mestských či obecných poslancov s často nekvalifikovanými voličmi.
Väčší priestor by mala dostať fundovaná diskusia developerov a samosprávy s kvalifikovanými zástupcami kultúrnej sféry, ale najmä aj odborníkmi zo spoločensko-vedných odborov, zvlášť pokiaľ dôverne poznajú prostredie svojho mesta či obce. Inak povedané, aj lokálna politická kultúra by sa mala viac posunúť od klientelizmu k otvorenej odbornej diskusií a zapojeniu odbornej i kultúrnej verejnosti mesta či obce do diskusie o územnom rozvoji a plánovaní.
Odkazy:
[1] Škrobák, Ján: „ „Niečo za niečo“ v územnom plánovaní...“ Comenius – odborný blog. Právnická fakulta UK v Bratislave, 31. december 2020, web, 25.7.2023. Poznámka: článok prezentuje závery právneho stanoviska spracovaného pre hlavné mesto SR.
[2] Pozri a porovnaj: Kolektív (1997): Slovník spoločenských vied. SPN, s. 164, Konečný, Stanislav (2021): Verejný záujem. Mayor Group. Parsons, Talcott (1951): The Social System. Routledge.
[3] Kolektív (1997): Slovník spoločenských vied. SPN, s. 252, s.118-119. Tiež Parsons, c.d., Keller, Jan (1992): Úvod do sociologie. SLON.
[4] Viac k tomuto konceptu pozri aj: Parsons, T. – Shills, E.A. (1951): Toward a General Theory of Action. Cambridge. Wallace, R. A. – Wolf, A. (1986): Contemporary Sociological Theory. Englewood Cliffs. Politická teória predbehla sociológov, koncept bŕzd a protiváh zahrnul Montesquieu už do svojej klasickej práce „O duchu zákonov“. Montesquieu, Charles Louis (1947): O duchu zákonů. Právnické knihkupectví a nakladatelství V. Linhart.
[5] K problematike komplexnosti sociálnych systémov pozri aj hore uvedené práce T. Parsonsa, ale tiež práca Parsons, Talcott (1971): Společnosti. Vývojové a srovnávací hodnocení. Svoboda. Situácií, keď sú sociálne brzdy a protiváhy nefunkčné v podmienkach sídelnej komunity, sme sa v súvislosti s územným rozvojom venovali v článku Krpala, Karol: „Machinácie s nehnuteľnosťami a cena za ne, alebo mýtus o „zlých kapitalistoch“ “. Trend. News and Media Holding, 14. júl 2023, web, 25.7.2023.
[6] „Ďatko: Bez dôvery a spolupráce s občanmi kriminalitu neznížime.“ SME. Petit Press, 17. apríl 2002, web, 25.7.2023, „Spolupráca občanov a polície sa zlepšila, zvýšila sa aj objasnenosť trestných činov“. Partizánske – oficiálna stránka, 7. júna 2011, web, 25.7.2023.
[7] Pozri aj: Scheu, Herald (2011): Migrace a kulturní konflikty. Auditorium. K problematike klanovej štruktúry na Kaukaze a Balkáne: Souleimanov, Emil: „Islamistický odboj na severním Kaukazu. Pokus o porozumění.“ Slovak Journal of Political Sciences, No2 (2012), s.107-123, web, 25.7.2023. Budilová, Lenka J. (2020): Od krevní msty k postsocialismu. Vývoj antropologického zájmu o balkán. Centrum pro výzkum demokracie a kultury. Problematike no-go zón sa okrajovo venoval aj sociológ Jan Keller v práci: Keller, Jan (2010): Tři sociálni světy. Sociálni struktura postindustriální společnosti. SLON.
[8] V prípade slovenských Rómov sa často zdôrazňuje skôr aspekt ich krivdy a sociálneho vylúčenia. Pozri aj články: „Pribúdajú rómske getá“ HN, Mafra Slovakia, 1. októbra 2007, web, 25.7.2023. Šuvada, Martin: „Segregácia Rómov na príklade vybraných slovenských miest“ Humánna geografia, n.p., n.d., web, 25.7.2023. Iné, pomerne kvalifikované názory, však naznačujú, že trošku podobné, hoci menej vyhrotené, javy, ako v západných „no-go zónach“ nastali i v našich podmienkach. A to pri: jednak lokálnej koncentrácií určitej etnickej minority, jej malom premiešaní s väčšinovou populáciou, a jednak, špecifickej povahe určitej skupiny Rómov (nie Rómov ako takých). Pozri: Sambor, Miroslav: „Lunik IX vyzeral kedysi úplne inak“. Korzár Košice. 24. november 2012, web, 26.7.2023. Príklad Luniku IX, ako sa zdá, obsahuje tri podstatné prvky pri vzniku „no-go zón“: a) nedostatočná prítomnosť väčšinovej populácie, slabé premiešanie minority s väčšinou v lokalite, b) relatívne voľný fyzický a sociálny priestor pre expanziu kvázi „no-go zóny“, no a v neposlednom rade aj c) špecifická kultúrna skupina, ktorá má silnejší sklon k vytváraniu „rajónu“.
[9] Klasickým príkladom pre štúdium „no-go zón“ je štvrť Bronx (New York, USA) v 60. až 80. rokoch 20. st. V procese „uvoľňovania“ priestoru rôznym klanovým (resp. v USA gangovým) štruktúram a rizikovým minoritám, zohrali istú rolu aj machinácie s nehnuteľnosťami, na čo poukazuje popri iných autoroch i Ndiaye, Diogomaye: „How the Bronx Burned“ Bronx River Alliance. 14. september 2020, web, 26.7.2023. Tento problém, nie celkom vyčerpávajúco, reflektuje i Keller v knihe Tři sociální světy. Stručný prehľad rôznych typov „no-go zón“ priniesol napríklad portál Opera News v článku „Historical no go area or no go zone around the world“ Opera News. n.p., n.d., web, 26.7.2023.
[10] Samostatným problémom sú zastavané verejné miesta (námestia, administratívne zóny), kde ľudia vykonávajú hlavne pracovnú činnosť, ale nebývajú tam, a takisto, verejné plochy bez zástavby (parky). Riziká vyplývajúce z negatívnych sociálnych a kultúrnych javov sú tu eliminované inými mechanizmami. Podstatnú rolu tu zohráva aj fakt, že napríklad skupiny, ktoré by si mohli vytvárať „rajóny“, v týchto lokalitách nebývajú, čo znižuje riziko nežiadúceho vývoja. Podobne špecifické sú zástavby, alebo jednotlivé stavby rodinných domov.
- Karol Krpala
Mgr. Karol Krpala, PhD. vyštudoval politológiu na Filozofickej fakulte Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave a Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, ako aj sociálnu antropológiu na Fakulte sociálnych a ekonomických vied UK v Bratislave, kde obhájil doktorát. Po skončení doktorandského štúdia pracoval ako vedecký pracovník Slovenskej akadémie vied. V súčasnosti žije na Slovensku, pracuje v oblasti politickej a sociálnej analýzy. Odborne sa špecializuje na problematiku politickej kultúry, ideológií a politických systémov. Je autorom viacerých vedeckých štúdií. Píše aj publicistické články.
- Upozornenie
Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora
