Na Vianoce odchádzali všetci spokojní. Minister zdravotníctva Kamil Šaško a predseda Lekárskeho odborového zväzu Peter Visolajský uzavreli zmluvu, ktorou odvrátili kolaps poskytovania zdravotnej starostlivosti od nového roka. Aspoň si to mysleli.
Už o niekoľko dní sa však ukázalo, že dohoda s odborármi je nemožná. Im totiž nejde o dohodu. Ich cieľom je priviesť slovenské zdravotníctvo späť do socializmu, a to za každú cenu.
Existuje niekoľko oblastí, kde si viacerí ľudia myslia, že v nich zákony fyziky alebo, v tomto prípade, ekonómie neplatia. Jednou z nich je zdravotníctvo. Každý verí, že má nárok na akúkoľvek starostlivosť bez ohľadu na cenu. Ide predsa o zdravie, nie?
Takto sa naň pozerajú aj odborári. Vydieraním v podobe výpovedí lekárov dosiahli, že do zdravotníctva sa budú liať ďalšie miliardy eur, a to aj naďalej iba s minimálnou kontrolou a minimálnym hodnotením užitočnosti pre pacienta.
Sumár týždňa: Pacient je na poslednom mieste, zdravotníctvo potrebuje radikálnu zmenu
Ministerstvo zdravotníctva sa pred Vianocami s nimi dohodlo, že dostanú, čo chceli – platový automat aj zákaz transformácie nemocníc. Z pohľadu udržateľnosti zdravotnej starostlivosti ide o katastrofálnu dohodu, ktorú iba z časti kompenzuje zámer zavádzania DRG a audit nemocníc.
Lekárom bude mzda rásť každoročne o takmer 10 percent bez ohľadu na ich výkon a na schopnosti ekonomiky ich platiť. Štátne nemocnice budú každoročne generovať miliardové dlhy, keďže odborári zastavili ich transformáciu na transparentnejšie akciové spoločnosti.
Slovenské štátne zdravotníctvo sa stalo synonymom nekontrolovaného plytvania, ktorému kraľuje P. Visolajský. Ani to mu však nestačí. Teraz prichádza čas pustiť sa do boja aj proti jediným ekonomicky zodpovedne fungujúcim nemocniciam – neštátnym a súkromným.
Deň pred Silvestrom P. Visolajský zistil, že niekoľko jeho podporovateľov z neštátnych nemocníc nedostalo možnosť podpísať dodatky k výpovediam tak, ako to dostali všetci štátni lekári. Vyhlásil preto, že lekári sa nevrátia, „kým sa nevrátia všetci. Je to aj bod dohody, že dodatky budú predložené všetkým.“
Má to však malý háčik – s neštátnymi nemocnicami nielenže nikto nerokoval, ale P. Visolajský ani nechcel, aby sa zúčastnili rokovaní s ministerstvom. Vznikla tak dohoda, ktorá sa týka len štátnych nemocníc.
Nemocnice by fungovali, keby v nich neboli pacienti. Zmena nepríde - kapor si rybník nevypustí
Deň pred koncom roka šéf odborárov vyhlásil, že chce, aby sa dohoda týkala všetkých, aj neštátnych. Inak dohoda padá. Takýto prístup možno len ťažko nazvať konštruktívnym a vecným. Zámer P. Visolajského je čisto politický.
Problémov s implementáciou dohody je totiž mnoho a pre neštátne inštitúcie ide o veľmi nevýhodné podmienky. Podľa dodatku by mal napríklad pracovný čas lekára klesnúť na 37,5 hodiny týždenne, píše Denník N. Takáto zmena by sa však týkala len lekárov, ktorí podali výpovede.
Podľa Mariána Petka, predsedu Asociácie nemocníc Slovenska, by to spôsobilo, že lekári na jednom oddelení by mali rôzne pracovné časy. Väčšina lekárov by pracovala 40 hodín a tí, čo podali výpoveď, by mali pracovný čas 37,5 hodiny týždenne. „Tak sa nedá zabezpečiť chod nemocníc,“ dodal.
Ľudia na Slovensku nadmerne umierajú, no celá krajina rieši miesto príčiny platy lekárov
„Nemôže nám niekto prikázať – podpíšte dodatok a hotovo. Zmluva je medzi nimi a ministerstvom a týka sa štátnych nemocníc, pre nás len vtedy, ak s tým budeme súhlasiť. A zhruba polovica nemocníc v asociácii s tými dodatkami nesúhlasí,“ dodáva M. Petko.
Mnohí sa mohli zamýšľať, o čo vlastne P. Visolajskému ide, keď burcoval lekárov k výpovediam. Najprv sa zdalo, že ide o platy. Potom išlo zrazu o dlhy nemocníc. A teraz ide o to, aby všetci lekári na Slovensku mali rovnaké podmienky – také, aké si povydierali odborári.
V skutočnosti môže ísť P. Visolajskému o niečo úplne iné – o likvidáciu neštátnych a súkromných nemocníc. Čím viac zvyšuje ich náklady a zhoršuje podmienky fungovania, tým ťažšie to majú zariadenia, ktoré nemôžu tvoriť miliardové dlhy.
Je jedno, že neštátne nemocnice fungujú efektívne a udržateľne. Sú tŕňom v oku socialisticky zmýšľajúcich odborárov, ktorí v nich vidia konkurenciu a zrkadlo. Tento obraz sa im prirodzene nepáči. Nie je preto nič ľahšie ako zrkadlo rozbiť. Alebo ešte lepšie – donútiť ministerstvo, aby to spravilo za nich.
