Latinská Amerika zahanbila západ, ktorého centrálne banky robia všetko zle

Je jedno, či je to americká, európska alebo britská centrálna banka. Každá z nich, a všetky zároveň, zlyhali v predpovediach inflácie. A keď sa už nedalo predstierať, že inflácia je iba dočasná, tak v panike začali plánovať skokové zvýšenia úrokových sadzieb. Investorov vystrašili tak, že nasledoval jeden z najväčších výpredajov aktív v histórii.

Avšak nie všetky centrálne banky ostali voči inflácii slepé. Existujú také, ktoré mali situáciu od začiatku pod kontrolou. Prekvapujúco sa dajú nájsť v Latinskej Amerike. Michael Stott pre Financial Times píše o ich rýchlosti a jednoznačnosti v boji s infláciou.

Boli to juhoamerické centrálne banky, ktoré začali dvíhať úrokové sadzby ako prvé. Vedúcu rolu zohrala brazílska centrálna banka, ktorá so zvyšovaním začala v marci 2021 – celý rok pred americkým Fedom. A s rastúcou infláciou bez váhania pokračovala.

Z úrovne dvoch percent Banco Central do Brasil zvýšila sadzby na súčasných 13,75 percenta, čo je najvyššia úroveň z veľkých ekonomík sveta. Začať konať rýchlo a prudko, a vyplatilo sa. V apríli dosiahla inflácia v Brazílii 12 percent a odvtedy klesá, keď v septembri prepadla už na 7 percent. Brazílska centrálna banka boj s infláciou vyhrala.

Jej politiku, aj keď nie až tak agresívne, nasledovalo Čile, Kolumbia, Peru či Mexiko. Aj im to prinieslo veľké výhody – okrem toho, že dostali infláciu pod kontrolu, stali sa pre svet atraktívne. Globálny kapitál unikajúci zo západného sveta našiel nové útočisko.

S prílevom čerstvého kapitálu nielenže meny týchto krajín dokázali udržať s dolárom krok, ale ho aj prekonať. Brazílsky real posilnil voči doláru v tomto roku o 6 percent. Voči zaspatému euru získal takmer 20 percent. Rovnako je voči americkému doláru silnejší aj mexický dolár. Inak povedané, Južná Amerika sa stala v roku 2022 investičnou destináciou číslo jedna.  

Ako je to možné, že juhoamerické centrálne banky boli takto predvídavé?