Pre rastúce úroky centrálne banky dosahujú veľké straty. Niektoré budú potrebovať záchranu

Experimentálna politika centrálnych bánk z poslednej dekády v podobe nulových či záporných úrokových sadzieb a kvantitatívneho uvoľňovania prináša kyslé ovocie.

Po tom, ako výrazne utrpela ich kredibilita pri predvídaní inflácie, a pravdepodobne utrpí opäť pri zvyšovaní sadzieb v čase monetárnej deflácie, sa objavujú nové výzvy. Tentokrát už nemajú iba ekonomický charakter, ale čoskoro sa môžu pretaviť do politických konzekvencií.

Veľké straty

Centrálne banky totižto aktuálne dosahujú masívne straty. Odhaduje sa, že britská Bank of England je v tomto roku v strate okolo 200 miliárd libier a americký Fed až 720 miliárd dolárov. Po rokoch, kedy centrálne banky tvorili zisky a prispievali do pokladnice štátu, sa prepadajú do hlbokej straty. A niektoré z nich budú potrebovať záchranu.

Dôvod strát centrálnych bánk je jednoduchý – ide o rastúce úrokové sadzby a výnosy na dlhopisoch. V boji s infláciou centrálne banky zvyšujú všetky úrokové sadzby, nielen tie, za ktoré požičiavajú, ale aj tie, za ktoré prijímajú vklady komerčných bánk.

Kým depozitné úrokové sadzby boli záporné, komerčné banky im museli za uloženie peňazí platiť. Teraz, keď sú kladné, naopak, centrálne banky musia komerčným bankám platiť za to, že si u nich rezervy držia. Ide o desiatky miliárd dolárov ročne pre každú veľkú centrálnu banku. A čím viac budú úrokové sadzby rásť, tým viac ich to bude stáť.

Platby za rezervy komerčných bánk nie sú jediným problémom centrálnych bánk. Tým, že v rámci kvantitatívneho uvoľňovania nakúpili dlhopisy štátov v objeme biliónov dolárov, dostali na svoje knihy riziko straty ich hodnoty. S tým, ako výnosy na dlhopisoch rastú, ich ceny výrazne klesajú, čím centrálne banky dosahujú vysoké účtovné straty.

Našťastie pre mnohé z nich, tieto straty nemusia nikdy priznať. Dlhopisy môžu držať do splatnosti, čím sa stratám vyhnú. Ak ich však budú v rámci kvantitatívneho utesňovania predávať, straty prídu. Niektoré si však tieto straty môžu držať na osobitnom účte a v budúcnosti kompenzovať ziskami.

Keby išlo o bežnú banku, tá by mohla skrachovať, no centrálnej banke to nehrozí. Tá len domácej vláde prestane vyplácať dividendy či odvody ziskov. Štát bude o čosi chudobnejší.

Kým takého niečo platí pri zaoceánskych centrálnych bankách, v Európe je situácia iná. Pre ich dôveryhodnosť ešte horšia. V časoch problémov totiž rozdávali peniaze za záporný úrok. A tie isté peniaze si teraz komerčné banky ukladajú za úrok kladný. Centrálne banky financujú komerčné banky a dosahujú pri tom vysoké straty.

Úroky za desiatky miliárd eur