Kruté prebudenie pre ECB: so spomaľovaním ekonomiky príde k ďalšiemu poklesu inflácie

Môže ísť o najväčšiu ranu spôsobenú vlastnou politikou od vzniku eurozóny. Takto vidí situáciu Bloomberg, podľa ktorého výpočtov vyššie úrokové sadzby stiahnu ekonomický rast eurozóny v budúcom roku o takmer štyri percentuálne body. ECB však tieto riziká ignoruje a sústredí sa na boj s infláciou, ktorá sa už stihla zmeniť na prudkú dezinfláciu prechádzajúcu do deflácie.

Pokračujúci pokles tempa cien dokumentuje Nemecko, kde ceny výrobcov v júli zaznamenali najrýchlejší pokles od globálnej finančnej krízy v roku 2009. Ceny výrobkov opúšťajúce brány tovární sa prepadli o šesť percent. Až 40 percent z nich je už lacnejších ako v minulom roku.

Napriek tomu bola ešte donedávna Bundesbanka vo svojom výhľade na ekonomiku optimistická. „Súkromná spotreba dosiahne dno, keďže ju podporí rast platov. Spolu so silnejším zahraničným dopytom ekonomika v aktuálnom kvartáli vzrastie a ukončí dva kvartály trvajúcu recesiu,“ oznámila nemecká centrálna banka na konci júna. Paradoxne, v rovnaký júnový deň vyšli predstihové ekonomické dáta, ktoré ale naznačili ďalší pokles ekonomiky v treťom kvartáli o 0,5 percenta.

Dáta PMI už nehovorili iba o spomaľujúcom sa priemysle, ale aj sektore služieb. Odvtedy sa toho veľa nezmenilo k lepšiemu. Augustové dáta, ktoré vyšli minulú stredu, obavy potvrdili. Nemecké hospodárstvo zaznamenalo v auguste najrýchlejšie tempo poklesu celkovej aktivity od prvej vlny pandémie z mája 2020. Nešlo len o aktuálnu ekonomickú výkonnosť, ale aj prepad nových objednávok najvyšším tempom za posledných 38 mesiacov, čo naznačuje aj slabé budúce prognózy.  

Deň predtým kapitulovala už aj Bundesbanka a priznala, že ekonomika krajiny je „nevýrazná“ a v treťom kvartáli bude stagnovať. Nevyhla sa však svojej tradičnej dogme, keď povedala, že „pokračujúce mzdové tlaky budú protivetrom v znižovaní inflácie“. Zvyšovanie inflačných očakávaní odborov „by zvýšilo riziko, že vysoká miera inflácie sa zakorení viac, než sa pôvodne predpokladalo,“ opakuje svoju ortodoxnú mantru. Tá má však jeden háčik.

Pokiaľ ekonomika bude slabá, je jedno, ako veľké budú mzdové požiadavky odborárov. Infláciu nespôsobia. Základná ekonomická logika hovorí, že pokiaľ budú mzdové náklady rásť, no ekonomika bude stagnovať, ziskové marže firiem budú klesať. Marže sú pre firmy kľúčovou premennou a tak budú reagovať zastavením náboru či prepúšťaním, čo sa už pomaly začína na prieskumoch ukazovať. Znamená to, že agregátny dopyt poklesne nezávisle od výšky miezd požadovaných odborármi.

Problémom Bundesbanky a podobných jastrabov v ECB je, že projektujú silný ekonomický rast. Aktuálny prepad úverovej aktivity je prvým znamením, že ekonomika nebude silná, prepad PMI je druhým znamením. Tretím bude prepad HPD a štvrtým nárast nezamestnanosti.

Ekonomické dáta sa pre jastrabov stávajú čoraz menej udržateľné. Situáciu vykreslil vedúci makroekonóm ING Carsten Brzeski, ktorý na X napísal: „Ďalší prudký pokles PMI je jednoznačne krutým prebudením pre jastrabov z ECB na konci leta“. Zďaleka totiž nejde iba o nemeckú ekonomiku. Miera ekonomickej aktivity v eurozóne klesla na 33-mesačné minimum po náhlom znížení aktivity v oblasti služieb. Už to nie je iba priemysel, ktorý je vo veľkom poklese.