Krok, aký by si dovolil len málokto. Prečo Zelenskyj odmietol nemeckého prezidenta

Pomôžte, ale my povieme ako. Uvaľte sankcie, ale podľa našich predstáv. Príďte, ale my si vyberieme kto. Ukrajina sa už bezmála dva mesiace bráni ruskej invázii a žiada o pomoc. Humanitárne konvoje čoraz viac striedajú dodávky zbraní, od obranných sa posúvame k útočným. Prosby o pomoc sa čoraz viac menia na požiadavky.

Najviac to cítiť pri Nemecku.

Berlín sa najprv držal vlastnej tradície – (takmer) nevyvážať zbrane a nezapájať sa do konfliktov (okrem prípadov širších západných koalícií). Preto Nemci najprv Ukrajine sľúbili vojenské prilby. Bolo to v januári, keď sa ruské vojská ešte len zhromažďovali okolo ukrajinských hraníc, vojnu vtedy predpokladal málokto, ale napätie bolo už vtedy vysoké.

Nemcom sa vtedy otvorene vysmial kyjevský primátor Vitalij Kličko, ktorý „zostal bez slov“, pýtal sa, či nabudúce „pošlú vankúše“.

Nezabúdajme, bolo mesiac pred vojnou, ktorá načasovaním a rozsahom prekvapila aj Ukrajincov. Sám prezident Volodymyr Zelenskyj vtedy spochybňoval varovania USA. Tesne pred ruskou inváziou bol na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii, kde aj on kritizoval hostiteľa za to, že namiesto zbraní posiela prilby.

Je pravda, že napríklad pobaltské štáty už v tom čase posielali protitankové strely, Česko delostrelecké granáty, Slovensko pred vojnou ponúklo odmínovacie zariadenia a zdravotnícky materiál. Drvivá väčšina Ukrajine nejako pomohla – na základe dobrej vôle. A Ukrajina si postupne čoraz viac vojenskú pomoc nárokovala. Od Američanov chceli bezletovú zónu, od Izraela Iron Dome, od ďalších štátov lietadlá, drony či tanky.

Vojna to zmenila