Krach Wirecardu, jeden z najväčších v nemeckej histórii, je zlyhaním regulácie

Nemecko zažíva jeden z najväčších finančných škandálov svojich dejín. A jeden z najväčších bankrotov. Spoločnosť Wirecard vo štvrtok vyhlásila insolvenciu a požiada o začatie konkurzného konania. Dôvod je celkom známy už od minulého týždňa: firme chýba 1,9 miliardy eur, ktoré vykazovala vo svojom účtovníctve.

Celá kauza se v súčasnosti zdá byť predovšetkým zlyhaním nemeckého finančného regulátora BaFin. Ten nielenže včas neodhalil, že Wirecard je zjavnou pyramídovou schémou, ale ešte jej pomáhal ďalej rásť. A o niečo dlhšie tak balamutiť akcionárov Wirecardu.

BaFin totiž vlani vo februári zakázal špekulácie na pokles ceny akcií Wirecardu. Špekulácia na pokles je druh burzového obchodu, kedy si daný špekulant požičia akcie spoločnosti, o ktorej se domnieva, že je predražená. Tieto akcie následne predá. Hneď ako (ak vôbec) jeho stávka vyjde a predražené akcie klesnú na cene, špekulant ich kúpi späť za zníženú cenu. A zase ich vráti pôvodnému majiteľovi, od ktorého si ich požičal. Špekulant teda zarába na tom, že predával drahšie, než za koľko to isté nakupoval späť.

Špekulanti na pokles, často z prostredia hedžových fondov, sú obvykle obviňovaní z toho, že sú ako supi, ktorí hodujú na cudzom nešťastí. Kauza Wirecard však ukazuje, že ide o skreslený a nepoučený názor. Jednoducho o ohováranie. Špekulanti a hedžové fondy vďaka svojej až detektívnej práci tušili podvod v podnikaní Wirecardu dlhé roky predtým, než o ňom minulý týždeň informoval audítor Ernst & Young (výkazy za rok 2018 ešte ten istý audítor posvätil). A než ho konečne teraz priznáva aj samotný nemecký finančný regulátor BaFin. Neskoro.

Časť nemeckých politikov žiada hlavu šéfa BaFinu a treba povedať, že opodstatnene.

Veď už len svojím minuloročným rozhodnutím zakázať špekulácie na pokles ceny akcií Wirecardu regulátor vlastne firmu chránil. Pred „detektívmi“ z radov špekulantov, ktorí se tiež stali terčom systematického tlaku trollov na sociálnych sietiach, hackerov a ich phisingových útokov. V záujme ľudí dobre zarábajúcich na tom, že Wirecard poletí ďalej a ďalej, totiž pochopiteľne bolo, aby se v jeho hospodárení nikto príliš nešpáral.

BaFin, ako regulátor, má stáť na strane „dobra“, menej vzletne povedané, na strane verejného záujmu. V kauze Wirecard se ale postavil na stranu „zla“, na stranu čiastkových záujmov, ktoré boli podľa viacerých indícií kriminálnej povahy. Ba čo viac, tomuto zlu aktívne napomáhal.

Až zas budeme počúvať o tom, ako potrebujeme viac regulácie, aby nás chránila pred trhom, spomeňme si na tento prípad: trh vystupuje vo verejnom záujme, pretože detektívna činnosť špekulantov a fondov pomáha skoncovať so zjavným podvodníkom, kým regulátor ide proti verejnému záujmu. 

Lukáš Kovanda

Český ekonóm. Pôsobí ako hlavný ekonóm Trinity Bank. Analyzuje a komentuje makroekonomické témy, investície, aj nové fenomény ako kryptomeny a fintech. Prednáša na Národohospodárskej fakulte Vysokej školy ekonomickej v Prahe. Je členom vedeckého grémia Českej bankovej asociácie. Pôsobí aj ako socioekonomický analytik pri OSN. Je autorom viacerých titulov ekonomickej literatúry.