Milióny ľudí po celom svete prišli o prácu. Státisíce, ak nie milióny, podnikateľov stratili svoj biznis, ktorý mnohí budovali väčšinu svojho dospelého života.

Bohužiaľ, túto tragédiu nezapríčinila pandémia koronavírusu. Je to priamy dôsledok nelogických rozhodnutí politikov.

Tri štádiá

Vieme, že každý autoritársky režim prechádza tromi štádiami. Najprv začne s ekonomikou a pripraví vás o peniaze a majetok. Potom vás pripraví o slobodu. A nakoniec pristúpi k tomu, že vás pripraví o život.

Všetci nezamestnaní a majitelia firiem, ktorí sa teraz predierajú krízou, sú pravdepodobne nahnevaní a zničení. Napriek tomu sa však mnoho ľudí domnieva, že prevažná väčšina z nich prijala svoj osud a so situáciou sa zmierila.

A hoci v USA už vidíme začiatok rôznych protestov, zvyšok sveta stále nenabral odvahu vyjsť do ulíc a protestovať proti ekonomickej deštrukcii, ktorú priamo spôsobili naši lídri. Nad rekordným nárastom nezamestnanosti a najväčším poklesom priemyselnej produkcie za posledných sto rokov len pokrčili plecami.

Ako je to všetko vôbec možné? Odpoveď nájdeme, keď sa pozrieme na to, ako centrálne banky začali tlačiť peniaze. A hoci časť týchto peňazí sa na rozdiel od krízy v roku 2009 dostáva aj medzi ľudí, prevažná väčšina z nich zase končí na účtoch nadnárodných podnikov a bánk. 

Tlačenie peňazí ako droga

Peniaze, ktoré sa vytlačia len tak zo vzduchu, pôsobia ako droga. Heinrich Böll, laureát Nobelovej ceny za literatúru, uvádza, že počas druhej svetovej vojny nemeckí vojaci dostávali pervitín, aby boli schopní na chvíľu zabudnúť na všetky horory, ktoré prežívali. V jeho listoch sa píše:

„Hoci sa vojaci, ktorí užívali metamfetamín, vedeli krátkodobo sústrediť na vojnu bez štipky empatie, z dlhodobého hľadiska sa z nich stali nervózni a agresívni ľudia s narušeným úsudkom.“

V prenesenom význame vlády v podstate poskytovali vojakom balíčky stimulov, vďaka ktorým necítili bolesť zo svojich zničených životov.

V časoch, keď sa ľuďom siaha na ich ľudské práva a holé živobytie, by bez drogy nebola šanca udržať ich na uzde.

Peniaze ako meradlo bohatstva

Peniaze sú meradlom majetku, avšak nie sú vlastníctvom samotným. Sú ako centimetre. Pomáhajú nám odmerať reálny majetok, vyjadriť jeho cenu.

Ak napríklad nahradíme jeden centimeter desiatimi, nevytvoríme tým dĺžku navyše. A s peniazmi je to takisto. Ak nahradíme každé euro desiatimi, nebudeme mať desaťnásobný kapitál (majetok).

Čo sa snažím povedať, je, že vlády nemôžu napraviť ekonomickú katastrofu spôsobenú ich lockdownami tým, že masívne vytlačia množstvo peňazí. Viac majetku sa len tak vytlačiť nedá. Dosiahnu iba to, že zmenia cenovku na majetku, ktorý nám zostal. A to spôsobí len jedno. Výrazný nárast cien alebo infláciu. 

A čo bude na konci?

Keď sa vrátim späť k analógii s vojakmi a drogami, po určitom čase sa pervitín z organizmu vyplaví. To však so sebou prinesie všetky známe symptómy, ktoré pozorujeme pri odvykaní od omamných látok, ako únava, sociálna izolácia, úzkosť a depresia. Najmä keď si vojak uvedomí, že stratil prácu, dom, biznis, priateľov a ženu.

A nakoniec príde agónia, hnev, neskôr spoločenské nepokoje a výtržnosti. A hoci sa ekonomika pri tlačení peňazí zvyčajne zotaví oveľa rýchlejšie, tvrdo na to doplatíme v podobe hyperinflácie, nepokojov a novej totalitnej budúcnosti.

Upozornenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi redakcie. 

Rastislav Vasilišin
Rastislav Vasilišin je zakladateľ a CEO spoločnosti Virtuse Exchange. Zaoberá sa problematikou financií s dôrazom na nový trend prepájania tradičného „starého” sveta financií s novou rýchlorastúcou oblasťou krypto ekonomiky a digitálneho sveta.