Jednoducho, na prvý pohľad sa zdá, že nastáva scenár platinovej perfekcie, ktorý by sotva dokázalo niečo narušiť. Eufória sa dá krájať, prípadné korekcie akciových trhov sú vnímané ako dočasné.

Do značnej miery je prirodzené, že v takejto atmosfére je tendencia podceňovať riziká stagflačného scenára zo 70. rokov minulého storočia (o ktorom sa pred rokom aspoň diskutovalo), a to napriek tomu, že aktuálny vývoj má s vývojom spred vyše pol storočia mnoho paralel.

Vtedy rástlo geopolitické napätie pre proxy vojny na čele s Vietnamom, revolúcie a nepokoje na Blízkom východe a ropné embargá, ktoré vyústili do série energetických šokov, narušení lodnej prepravy a zvýšenia vládnych deficitov s rastom úrokových sadzieb, čo brzdilo ekonomický rast pri viacerých inflačných vlnách.

Dnes má svet tri aktívne konfliktné oblasti – Ukrajinu, opäť Blízky východ a Čínu/Taiwan, ktoré nedávno výrazne prispeli ku komoditnému ponukovému šoku. Aktuálne vidieť narušenie prepravy cez Suez a oblasť Červeného mora. A najväčšie riziko predstavuje najmä vývoj okolo Juhočínskeho mora a prípadná čínska obchodná blokáda Taiwanu. Zadlženosť západných ekonomík je vysoká a ich verejné financie, a platí to aj pre Spojené štáty, nie sú na udržateľnej ceste. Spomaľovanie globalizácie, obchodné vojny, rast protekcionizmu, preferovanie bezpečia na úkor nákladovej efektívnosti vo výrobe a zrod unipolarity sveta budú pritom zvyšovať tlaky na ich verejné zdroje. Okrem toho treba zohľadniť negatívny demografický vývoj a nákladnú politiku uhlíkovej neutrality, ktorá neberie do úvahy technologický pokrok či ekonomické rácium. Motivácia vlád k siahaniu hlbšie do vreciek občanov a firiem cez rast daní bude vysoká. To všetko môže vyvolať ďalšie inflačné vlny a vysokú volatilitu a nízku čitateľnosť ekonomického vývoja, ktorý by mohol byť vo všeobecnosti pomalší. Najmä, ak sa nenaplnia prognózy, že umelá inteligencia bude zásadne meniť hru.

Preto treba zachovávať ostražitosť a nedať sa učičíkať súčasnou (nečakanou) hostinou na burzách.

Americké akcie medzi rokmi 1967 až 1980 len stagnovali a zhodnotenie dlhopisov vďaka viac ako sedempercentným výnosom ich výrazne prekonalo. Pamätajme na to!