Kollárov diktát. Kolíkovej rošáda urobila z koalície rukojemníka

Na adresu Borisa Kollára a jeho hnutia sa za posledný rok popísali viaceré invektíva. Neodbornosť, chronický populizmus, pochybné motivácie a vrcholný oportunizmus. To sú len niektoré diagnózy. Sme rodina nepatrí medzi miláčikov establishmentu. V očiach mnohých je prítomnosť Borisa Kollára, Milana Krajniaka a Štefana Holého vo vláde len prejavom menšieho zla.

Ide však o povrchný pohľad. Pri bežných okolnostiach by sme to už mohli zbaliť a hrdo vyhlásiť, že uvedené termíny sú pravdivé. Komentariát vyhral, ďalšia úvaha je absolútne zbytočná. Pohoršovať sa nad mentálnou a politickou výbavou druhého najvyššieho ústavného činiteľa je síce chvályhodné, ale vo svojej podstate úplne zbytočné.

Boris Kollár je unikátny v tom, že je predstaviteľom verejného života, ktorý nielen vo svojom súkromí, ale aj na verejnostihlása, že výkon politickej funkcie je len o správnej konfigurácii niekoľkých úrovní cynizmu.

Nakoľko by sme s osobou kontroverzného podnikateľa nesúhlasili, politike rozumie viac ako Igor Matovič, Richard Sulík a Veronika Remišová dohromady.

V tom spočíva jeho obrovská výhoda. Sme rodina sa nemusí hrať na to, že koná v záujme verejnosti a jej cieľom je úspešná transformácia krajiny. Ušetrený politický kapitál a ľudské úsilie, ktorý by bežný politik venoval na presviedčanie verejnosti, že im neklame a koná v ich vlastnom záujme môže Kollárova skupinka alokovať do politických hier.

Kolíkovej dar z neba

Názorová flexibilita a oportunizmus Sme rodina v kombinácii s amaterizmom ostatných koaličných partnerov dokáže vytvoriť zázraky. Narozdiel od SaS alebo rôznych osobností zo Za ľudí, Boris Kollár uvažuje strategicky. Vyberá si len tie bitky a konfrontácie, ktorých následkom bude priamy politický profit. Verejná mienka je preňho naďalej dôležitá, ale nachádza sa až na vedľajšej koľaji.

Najpriaznivejším a zároveň najčastejším scenárom politickým scenárom je medializovaný spor medzi dvoma koaličnými partnermi. Sme rodina sa vtedy môže vymedziť a pôsobiť ako stabilizačná zložka koalície. Následne sa vytvorí kompromis, ktorý vyhovuje záujmom Borisa Kollára. Na konci dňa prejde všetko, čo si hnutie zacielilo a cyklus sa opakuje.

Všetko naznačuje tomu, že Kollárovo požehnanie pre saskársky transfer bude drahou záležitosťou

Do rúk predsedu parlamentu sa dostala ďalšia zlatá príležitosť. Neposkytol mu ju nikto iný, ako rozhádané dámy zo Za ľudí. Platformizácia kolíkovcov a ich exodus do šikov Richarda Sulíka bol len otázkou času. Za ľudí už prakticky neexistuje, ich toxické problémy však ostali.

Politický transfer pred polčasom volebného zápasu vždy vyvoláva vášne. Strany začali vyťahovať kalkulačky a hľadali číslo, ktoré najviac vyhovovalo ich vlastnému naratívu. Eskalácie sme sa zatiaľ nedočkali. Nikto nechce otvárať koaličnú zmluvu, aj keď pravidlá elementárnej logiky hovoria, že sa v nejakom bode musí prepísať.

Diktát Sme rodina

Vráťme sa k osobe a živobytiu Borisa Kollára. Momentálne je jeho politická činnosť postavená na dvoch pilieroch: výzvach a príležitostiach. Na jednej strane prebieha boj o viaceré návrhy, ktoré čelia výraznej kritike. Nenajlepšie to vyzerá s veľkou reformou Milana Krajniaka, ešte horšie sú na tom projekty z kancelárie Štefana Holého.

V pozadí prebieha spor o Generálnu prokuratúru, kde sa Sme rodina aktívne stavia do pozície obhajcu Maroša Žilinku. Hlavná bitka sa rozohrá o sporný paragraf č. 363 Trestného poriadku, o ktorého osude má rozhodnúť politicko-odbornícka komisia.

Hnutie je na prvý pohľad v tvrdej defenzíve. Zmeny v dynamike môže spustiť otázka ministerského pôsobenia Márie Kolíkovej. Predseda parlamentu má pravdu v tom, že koaličná zmluva sa musí otvoriť. Pokusy o vyhnutie sa tejto debate zo strany SaS a OĽaNO sú úplne scestné.

Rezort spravodlivosti zmenil svojho politického vlastníka a tým sa otvára príležitosť pre revíziu ďalších sporných bodov.

Ťažko by si bolo predstaviť situáciu, v ktorej by tieto okolnosti nevyužil vlekár z Donovál. Povaha bazárového obchodníka z 90-tych rokov a vrodená vypočítavosť naznačujú, že Kollárovo požehnanie pre saskársky transfer bude drahou záležitosťou. Otázkou bude len to, ktorú cenovku si zvolí.

Boris Kollár porozumel cynickému charakteru politického zápasu a plne sa mu prispôsobil