Slovenskou spoločnosťou v poslednom čase vedie výrazná červená čiara, ktorá rozdeľuje spoločnosť na dve časti. Témou je očkovanie proti covidu-19. Medzi zaočkovanými a nezaočkovanými, „normálnymi“ a antivaxermi sa diskutuje o zdraví, vedľajších účinkoch a slobodnej vôli.

Nezaočkovaní ľudia sa cítia utláčaní, čo automaticky generuje nenávistné prejavy voči „výhodám pre zaočkovaných“. V diskusii však málo zaznieva odpoveď na otázku, koľko nás tento vnútorný konflikt stojí a najmä aké budú ekonomické dopady v dôsledku slabo zaočkovanej populácie.

Zotavenie závisí od mixu sektorov v ekonomike

Pozrime sa na situáciu vo februári 2020. Vypuknutie pandémie malo za následok synchronizovaný predaj globálne rizikových aktív a následne spôsobilo výrazne nerovnomerný proces oživovania sektorov a krajín.

Tempo spamätávania sa z ekonomického prepadu záviselo od vyváženia sektorov zasiahnutých pandémiou vrátane leteckých spoločností, cestovného ruchu a energetiky, ako aj odvetví, ktoré ťažia z krízy. To sú najmä IT, komunikačné služby a farmaceutický sektor. Väčšina rozdielov vo výkonnosti trhov v roku 2020 sa dá vysvetliť práve rôznorodým predpandemickým zložením akciového trhu.

Informácia o úspešnom vývoji viacerých vakcín v polovici novembra 2020 jednoznačne ovplyvnila vývoj v jednotlivých krajinách. Správy o vysokej účinnosti a predpokladanom skorom príchode vakcín na trh viedli k významnému oživeniu v sektoroch akciového trhu s vysokou dynamikou.

Boli to krajiny s akciovými trhmi, hlavne Španielsko, Taliansko a Veľká Británia, ktoré pôvodne zaostávali v tempe oživovania ekonomiky(sčasti aj preto, že majú dlhodobo nižší podiel v spomenutých odvetviach benefitujúcich z krízy) a ktoré následne dokázali vyťažiť viac z optimistických očakávaní ohľadom vakcín.

Ekonomická neistota sa neskončila

Vakcíny sa stali jednoznačne svetlom na konci tunela v boji proti pandémii, ako aj pri perspektíve návratu štátov na pôvodné ekonomické úrovne. Pozitívne očakávania však môže zastrieť nová, rýchlo sa šíriaca mutácia koronavírusu – delta.

Spoločnosti a lídri svetových ekonomík sa oprávnene obávajú najhoršieho a vyzývajú ľudí, aby sa dali zaočkovať a chránili tým nielen svoje zdravie, ale aj zdravie iných. Zásadným rizikom delty je však možný opätovný úder na ekonomiky štátov, niektoré odvetvia a firmy. Jeho následky môžu byť katastrofálne.

Napríklad v prvom kvartáli 2021 sme v rámci EÚ videli výrazné prepady ekonomík Portugalska a Španielska. Podľa amerického investora Warrena Buffetta sa neistota spojená s pandémiou koronavírusu ani zďaleka neskončila. Najhoršie dopady mal šíriaci sa vírus na menšie spoločnosti, naopak väčšie podniky a nadnárodné firmy si viedli v globále dobre.

Antivaxeri zvyšujú náklady na oživenie

Je úplne legitímne a namieste pýtať sa, koľko stojí štáty boj s pandémiou a kto to všetko zaplatí. Napríklad Veľká Británia vynaložila miliardy libier na boj proti koronavírusu a ochranu ekonomiky. V prvom roku pandémie (od apríla 2020 do apríla 2021) si požičala vláda tejto ostrovnej krajiny 299 miliárd libier, čo je najviac od roku 1946.

Tieto dlhy sa logicky budú musieť pretaviť do nárastu daní. Aký vysoký bude tento nárast a koľko bude treba investovať do vyvažovania následkov pandémie závisí od toho, ako veľmi bude v ďalšom období zaťažené zdravotníctvo a či a na ako dlho bude treba opäť zatvárať hranice, a tým spomaľovať ekonomiku.

Inak povedané, všetko majú v rukách ľudia, a preto je nutné, aby všetci pristupovali zodpovedne k šíriacej sa epidémii. Aj americký prezident Joe Biden sa tvrdo postavil proti šíreniu klamstiev o očkovaní a kritizoval hlavne sociálne médiá za slabý boj proti šíreniu dezinformácií.

Zaočkovaní nie sú zvýhodnení

A teraz otázka týchto dní: je zaočkovaný skutočne vo výhode? Odpoveď je jasná: nie je, práve naopak, ťahá za kratší koniec. Príkladný a zodpovedný občan, ktorý sa zaočkoval a dodržiava opatrenia, je v konečnom dôsledku znevýhodnený najviac.

Aj keď sa riadi všetkými odporúčaniami a dúfa, že ďalší lockdown (a spolu s ním hrozba straty či poklesu príjmu) nepríde, v konečnom dôsledku znáša komplet všetky ekonomické dopady.

Každá jedna hospitalizácia chorého na covid-19, každé jedno zaťaženie ekonomiky sa rozdelí na konci medzi zaočkovaných aj nezaočkovaných. Rozprávať o výhodách pre zaočkovaných preto ekonomicky neobstojí.

Lucia Žárska
Hlavná analytička brokerskej spoločnosti ProfitLevel. Do jej portfólia patrí webová stránka Mafinn, kde figuruje ako spoluzakladateľka. Jej oblasťou záujmu je vzdelávanie laického publika v oblasti investícii. V brokerskej firme sa venuje hlavne oblasti finančných trhov.
Upozornenie

Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora