Klesajúci dolár, drahé zlato: Mnohí sa začínajú obávať príchodu veľkej inflácie

Dolár oproti celému radu svetových mien stráca. Práve v dolárových aktívach pritom majú boháči celého sveta – a nie len oni – uloženú veľkú časť svojho majetku. Teraz teda chudobnejú a s napätím sledujú vývoj.

Niektorí z nich už i konajú. Bohatí ľudia a zámožné rodiny zháňajú zlato v jeho fyzickej podobe. Snažia sa tak znížiť svoju investičnú angažovanosť v dolároch a zmierniť úbytok majetku. I preto je teraz dolárová cena zlata najvyššia v dejinách.

Dramaticky narastá tiež cena striebra. I naň je možné si „siahnuť“. Spravidla dobre informovaní bohatí jedinci sa snažia znížiť objem bohatstva, ktoré majú v nehmotnej podobe, napríklad vo forme hotovosti, akcií či certifikátov. Svet je teraz príliš neistým miestom na to, aby verili „papierovému“ majetku vtakej miere ako donedávna.

Hrozí run na zlato?

Situácia zašla tak ďaleko, že sa seriózne hovorí o možnom celosvetovom „rune na zlato“,keď príliš veľký počet ľudí bude naraz chcieť svoje zlato v jeho fyzickej podobe. Že si skrátka budú chcieť doslova „siahnuť“ na žltý kov, na ktorý vlastnia teraz napr. len „poukaz“ – papierový certifikát, doklad o svojej investícii v príslušnom fonde.

Môže sa potom stať, že zistia, že ich zlato príslušný fond fyzicky nemá, hoci napríklad len prechodne. To by spôsobilo globálnu paniku potenciálne nedohľadných dôsledkov a cena zlata by vyletela vysoko nad 2-tisíc dolárov za trójsku uncu.

Strach z vojny s Čínou

Slabnúci dolár a honba za zlatom sú vo svojej podstate prejavom rastúceho strachu investorov z možnej druhej vlny pandémie koronavírusu a tiež potenciálne možnej vojenskej konfrontácie Spojených štátov a Číny. Niektorí experti argumentujú, že americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi vo svetle zlyhania v boji s koronavírusom, odbojom v amerických uliciach a zhodených búst a pomníkov, ak chce byť v novembri znovu zvolený, zostáva jediné. Vyostrenie stretu s Čínou. Blízko jej brehov sústredí vojenské loďstvoa množia sa špekulácie, že vsádza na to, že sa potom za ním Američania pred voľbami zomknú ako za odhodlaným bojovníkom.

Vojenská konfrontácia s Čínou by však bola ďalšou záťažou pre americkú štátnu kasu. Tá sa už teraz poriadne „prehýba“. USA realizujú dejinne bezprecedentnú expanziu ako v oblasti menovej, tak rozpočtovej. Inými slovami, rekordným spôsobom pumpujú novo „tlačené“ miliardy dolárov do svojej ekonomiky a rekordne sa zadlžujú. Na konci toho všetkého tak môže stáť nepriateľ, na ktorého sa v posledných rokoch prakticky úplne zabudlo: reálna inflácia.

Obava z inflácie v USA narastá. Jedným z prejavov je to, že reálna úroková sadzba je teraz hlboko v zápore, najhlbšie prinajmenšom za niekoľko posledných desaťročí. Reálna úroková sadzba je rozdielom medzi nominálnym úrokom a mierou očakávanej inflácie. Pokiaľ sú nominálne úroky blízko nule, čo je terajší stav, ktorý súvisí so spomínaným pumpovaním miliárd, potom rast inflačných očakávaní sťahuje reálnu úrokovú sadzbu hlbšie do záporu. Aj preto sa spomínaní boháči toľko obzerajú po zlate. To síce žiadny úrok nenesie, ale lepší žiadny úrok ako úrok záporný.

Vojenská konfrontácia USA a Číny by infláciu zrejme ďalej priživila. Rovnako tak ju, samozrejme, priživí aj konfrontácia ekonomická.

Keď sa pre obchodnú vojnu bude tovar namiesto v Číne, „dielni sveta“, vyrábať v Amerike alebo v Európe, budú sa musieť vyplácať vyššie mzdy. To sa, pochopiteľne, prejaví inflačne. Citeľne zosilnená inflácia je kľúčovou, zatiaľ skôr podceňovanou ekonomickou hrozbou, ktorej svet, najmä Západ, teraz čelí.

Problém pre EÚ a jej balík pôžičiek

Citeľne zvýšená inflácia najbližších rokov by znamenala vážny problém i pre Európsku úniu. Tá si teraz chce požičiavať v rámci dojednaného fondu obnovy. Pôžičky fondu budú Brusel a členské štáty Únie splácať minimálne do roku 2058. Pokiaľ však medzitým výrazne zrýchli inflácia, pôjdu úrokové sadzby všade na Západe značne hore.

Vyššie úroky budú nutnosťou, aby sa inflácia nezmenila v infláciu skokovú, prípadne hyperinfláciu. Vyššie úroky dramaticky predražia dlh krajín, firiem i domácností. Takže náklady dlhu i spomínaného fondu obnovy citeľne vzrastú. Brusel tak zdraží letenky v EÚ alebo dovoz tovaru do Únie vrátane ovocia, odevov alebo elektroniky, aby zvýšený úrok pokryl. Výsledkom teda bude ďalšia inflácia.

Potenciálne tak hrozí nebezpečná inflačná špirála a plošné bankroty krajín, firiem i domácností. Uderila by svetová ekonomická kríza. Taká, na ktorú by na rozdiel od koronakrízy nezaberalo – z povahy veci inflačnej – pumpovanie nových miliárd.