Odpoveď na otázku, kto pôjde žobrať do Ankary, je na svete. Trilaterálne stretnutie premiérov Švédska a Fínska s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom moderoval sám generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Výplodom je spoločné memorandum, ktorým sa nordické štáty zaväzujú nepodporovať kurdské Jednotky ľudovej obrany (YPG) v Sýrii. Zároveň označili Kurdskú robotnícku stranu (PKK) za „identifikovanú teroristickú organizáciu“.

Kurdská tragédia

V roku 2019 spustilo Turecko operáciu „Jar mieru“, inváziu severnej Sýrie s cieľom zasiahnuť proti Jednotkám ľudovej obrany a vytvoriť obranný perimeter na sýrskej strane hranice. Medzi expertmi existuje všeobecný konsenzus, že išlo o hrubé porušenie medzinárodného práva. Ľudskoprávne orgány podotýkajú, že turecké cezhraničné zásahy často nerozlišujú medzi civilnými a vojenskými cieľmi. Starostovia a poslanci v Turecku, ktorí sú obvinení z členstva alebo podpory kurdského hnutia, môžu byť odstránení z úradu a zatknutí. Perzekúcii zo strany štátu čelia aj novinári a aktivistky za práva žien s podobnými väzbami.

JB 2 Ankara - Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan prichádza na stretnutie s tuniským prezidentom Abdalom Madžídom Tabbúnom v Ankare 16. mája 2022. Turecká vláda nebude súhlasiť s členstvom Švédska a Fínska v Severoatlantickej aliancii, povedal v pondelok turecký prezident Recep Tayyip Erdogan. TASR informáciu prevzala z agentúry AFP.
Neprehliadnite

Kto pôjde žobrať do Ankary? Keby NATO neexistovalo, dnes by ho nikto nenavrhol

Klasifikácia kurdských hnutí, a najmä Kurdskej robotníckej strany, ako teroristických skupín, je kľúčovým nástrojom pre tureckú politiku doma aj v zahraničí. Na domácej pôde justifikuje násilné policajné zásahy. Na medzinárodnej úrovni ospravedlňuje inváziu severnej Sýrie a žiadosti o vydanie zahraničných aktivistov do Turecka. V trestnoprávnej dimenzii ide o veľmi podobný trik ako ten, vďaka ktorému miznú aktivisti z Hong Kongu v útrobách väzení na čínskej pevnine.

Škandinávsky kompromis

Švédsko a Fínsko až do utorka predstavovali  jedny z mála bezpečných prístavov pre kurdských aktivistov. V Švédsku majú dokonca zastúpenie v parlamente. Keď Turecko urobilo zo spolupráce nordických štátov v boji proti Kurdom podmienku pre podporu ich vstupu do NATO, výsledok bol nejasný. Umiernený postoj ku kurdskej menšine a PKK predstavoval aspekt dlhodobej škandinávskej neutrality. V prípade Švédska nahrával unikátnej ambícii byť humanitárnou veľmocou.

Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
  • Menej reklamy na TREND.sk
Objednať predplatné

Máte už predplatné? Prihláste sa