Každý by mal byť paranoidný. Úrokové sadzby sa opäť prepadnú na nulu

„Každý by mal byť trochu paranoidný. Svet sa mení a mení sa rýchlo,“ povedal v nedávnom rozhovore pre Bloomberg Andrea Orcel, CEO druhej najväčšej talianskej banky, Unicredit.

„Pozrite sa na infláciu, ktorá zo štrukturálnych dôvodov zostane vysoká. Pozrite sa na úrokové sadzby. Pozrite sa na geopolitiku. Pozrite sa na ekonomiku. Pozrite sa na deglobalizáciu, prestavovanie dodávateľských reťazcov. Všetky tieto veci sa dejú paralelne. Je takmer nevyhnutné, že sa stane niečo zlé a vlády nemajú na to príručku, pretože príručka je určená na minulé krízy, nie na budúcu krízu. Preto hovorím svojmu tímu: ‚Jedinou istotou je neistota‘,“ povedal A Orcel.

Taliansky bankár sa nepozerá na aktuálne dianie cez ružové okuliare. Proti jeho názoru ale stoja mnohí akcioví investori, ktorí tlačia akcie na niekoľko mesačné maximá. A centrálni bankári ich podporujú vo vízii, že recesia môže prísť, no bude iba krátka a plytká.

V skutočnosti však začal padať ďalší veľký naratív finančných optimistov. Najprv to bola viera, že prudký odraz čínskej ekonomiky zachráni svet. Tento naratív sa v posledných týždňoch ukázal ako chybný. Počas posledných dní začal padať aj druhý kľúčový naratív – že americká ekonomika je silná.

„Americké maloobchodné tržby v marci klesli viac, než sa očakávalo, keďže spotrebitelia obmedzili nákupy motorových vozidiel a iných veľkých položiek, čo naznačuje, že ekonomika na konci prvého štvrťroka strácala tempo v dôsledku vyšších úrokových sadzieb,“ píše Reuters.

A pridáva: „S ochladzovaním trhu práce maloobchodné tržby pravdepodobne zostanú slabé. Zatiaľ čo rast pracovných miest a príjmov zostáva silný, trhliny v spotrebiteľskom sektore sa rozširujú a negatívny posun v prijímaní zamestnancov by mohol byť poslednou ranou, ktorá dostane ekonomiku do recesie“.

Každý, kto dôsledne analyzuje ekonomické dáta, už dávno mohol prísť k podobným záverom. Trh práce, keď sa očistí od odvetví, ktoré zdevastoval covid, zistí, že dopyt po pracovnej sile zastal. A s ním zastal aj tlak na rast miezd, ktoré sa zvyšujú iba podobne rýchlo ako pred covidom.  

Keď príde recesia, všetko sa spomalí ešte viac. Model recesie Bloomberg Economics oceňuje 97-percentnú pravdepodobnosť, že nastane už v júli, oproti 76 percentám v predchádzajúcej aktualizácii – a to ešte pred započítaním dopadov bankovej krízy.

A tá to ešte všetko zhoršuje. „Banková kríza v Spojených štátoch a situácia v Credit Suisse zvýšili riziko recesie,“ povedal Corrado Passera, bývalý CEO najväčšej talianskej banky Intesa Sanpaolo. Vlády by mali byť v pohotovosti, „aby kompenzovali nedostatok úverov, pretože problémy v tejto oblasti trhu sa premietnu do zvyšku ekonomiky“.

Warren Buffet počas týždňa priznal, že predal všetky bankové podiely okrem jednej, keďže „bankové zlyhania sa ešte neskončili“. Po kolapse Credit Suisse budú finančné inštitúcie veľmi konzervatívne, čo prinesie jednak tlaky na recesiu a jednak tlaky na najzadlženejšie finančné subjekty, vrátane bankových domov, vlastníkov komerčných nehnuteľností či private equity.

Vo svojej poslednej zápisnici už aj Fed priznal, že v druhej polovici roka hrozí recesia. Dospel k tomu, čo už mesiace tvrdí dlhopisový trh. Názor trhu sa však už medzitým posunul – už netvrdí, že príde iba recesia, ale že recesia bude hlboká a Fed bude musieť začať čoskoro rapídne znižovať úrokové sadzby.

A tu sa problémy pre centrálne banky len začínajú, pretože súčasná kríza je spojením ekonomických problémov a finančných problémov. V tomto zmysle je rovnakého charakteru, ako finančná kríza v roku 2008. To nie je pre svet dobrým znamením.

Zásadné konštatovanie MMF