Najnovšie prieskumy verejnej mienky naznačujú zásadný zlom v dynamike amerických prezidentských volieb. Pred dvoma týždňami demokratka Kamala Harrisová v celonárodných prieskumoch predbehla Donalda Trumpa. V sobotu The New York Times zverejnil nové prieskumy v kľúčových swingových štátoch, ktoré ukazujú, že situácia sa preklápa aj tam.
K. Harrisová bývalého prezidenta nielen dobehla, ale ho začína aj predbiehať. Kým ešte pred mesiacom boli šance D. Trumpa na víťazstvo podľa stávkových kancelárií 71 percent, aktuálne sú už iba 45 percent. A to sa Harrisovej kampaň len rozbieha.
Joe Biden sa stal prezidentom po tom, ako dokázal prezentovať konzervatívnejšie postoje v rámci Demokratickej strany, čím si získal podporu väčšiny voličov. K. Harrisová si jeho ekonomickú agendu ponecháva, no pridáva ďalšie prvky progresívnej politiky vrátane štátneho intervencionizmu.
„Donald Trump bojuje za miliardárov a veľké korporácie. Ja budem bojovať, aby som vrátila peniaze pracujúcim Američanom a strednej triede,“ vyhlásila K. Harrisová v piatok. K tomu pridala viaceré návrhy, ktoré sú v čoraz väčšom kontraste s tradičnou americkou kapitalistickou praxou a viac pripomínajú idey európskych demokratických socialistov.
K. Harrisová prichádza s opatreniami, ako sú 25-tisícová pomoc vybraným rodinám pri kúpe prvého domu, zníženie cien inzulínu na 35 dolárov alebo 6-tisícová daňová odpočítateľná položka za každé novonarodené dieťa. Najviac však rezonoval jej návrh kontroly cien.
„Môj plán bude zahŕňať nové tresty pre oportunistické spoločnosti, ktoré využívajú krízy a porušujú pravidlá,“ povedala K. Harrisová na predvolebnej akcii. Cieľom je zasiahnuť proti „prílišnému cenovému rastu“ a „prílišným ziskom korporácií“. Od začiatku pandémie ceny potravín v amerických obchodoch vzrástli o pätinu, čo zasiahlo najmä najnižšiu triedu.
Počas prvých sto dní vlády plánuje prezidentka zaviesť „vôbec prvý federálny zákaz podvodného zvyšovania cien potravín – stanovenie jasných pravidiel pre veľké korporácie, ktoré nemôžu využívať spotrebiteľov na dosahovanie nadmerných ziskov z predaja potravín“.
Z ekonomického hľadiska ide však o kontroverznú politiku. Dôvodov je mnoho.
K veľkej inflácii, ktorá v Spojených štátoch vznikla, významne totiž prispela politika domácej vlády, ktorá počas pandémie vysokými dávkami zvýšila agregátny dopyt v čase zníženej ponuky. Samotná vláda sa tak snaží hasiť požiar, ktorý spôsobila.
Navyše, požiar sa už uhasil aj sám. Po prudkom raste cien potravín v minulom roku ich súčasné ceny stagnujú a niekoľko mesiacov rastú iba o dve percentá. Vysoké ceny znížili schopnosť spotrebiteľov nakupovať, čo prinútilo obchodníkov poskytovať zľavy a znižovať marže.
Marže obchodných reťazcov sú pritom v porovnaní s inými sektormi minimálne. Americké obchody dosiahli historicky najvyššie marže v roku 2020 na úrovni troch percent, aktuálne klesli na polovicu. Pohľad na všetky verejne obchodovateľné spoločnosti ale ukazuje, že priemerná zisková marža firiem v krajine je osem percent.
Gavin Roberts študoval zákony proti rastúcim cenám, ktoré schválili niektoré štáty počas pandémie. Jedným z najväčších účinkov, ktoré pozoroval najmä v obchodoch s potravinami, bolo, že tieto zákony motivovali ľudí „nakupovať viac, než keby ceny rástli“. Tým vytvárali potenciálny nedostatok produktov.
Ak by o cenách mal rozhodovať štátny úradník namiesto trhu, bola by to silná rana pre koncept amerického kapitalizmu, ktorý je založený na trhových cenách. Návrh preto vyvolal rýchlu reakciu aj z Trumpovej strany, keď ho označil za „socialistickú politiku“.
Nápad čelil ostrej kritike aj zo strany republikánskych zákonodarcov. Senátor Rick Scott vyhlásil, že Harrisovej plán by mal „vydesiť každého Američana“ a označil zákaz zdražovania za „veľkú vládu na steroidoch, kde byrokrati z Washingtonu zasahujú do amerických podnikov a diktujú, za čo môžu predávať produkty“.
Politika v Spojených štátoch sa stáva čoraz radikálnejšou. Na jednej strane hrozí uzavretie sa pred svetom a na strane druhej obmedzovanie podnikateľského prostredia v prospech sociálne ladenej politiky. Klasický liberalizmus v podobe voľného obchodu a minimalizácie štátnych zásahov ustupuje.
Spolu s ním mizne aj záujem verejnosti riešiť prudko rastúci americký vládny dlh. K. Harrisová chce, aby si Američania mohli dopriať „lacnejšie“ tovary. Zároveň dodáva: „a urobíme to pri znížení deficitu“. Takýmto vyjadreniam však chýba kredibilita, keďže jej opatrenia by navýšili americký vládny dlh o bilióny dolárov.
Dvaja rôzni kandidáti s opačnou politikou, s radikálne odlišnými dôsledkami pre ekonomiku. Nech však vyhrá ktorýkoľvek z nich, americký vládny dlh v najbližších rokoch porastie o desiatky percent.
