Svetové burzy sa v pondelok prebudili do neistého dňa. Odstúpenie Joea Bidena z boja o Biely dom totiž pred investorov stavia otázku, či jeho pravdepodobná „náhradníčka“, existujúca viceprezidentka Kamala Harrisová, má proti Donaldovi Trumpovi viac či menej šancí ako dosluhujúci prezident.

Predikčné platformy, ako je PredictIt, ktoré umožňujú vsádzať na výsledok prezidentského zápasu, ako pri obchodovaní na burze, zachytávajú nárast šancí Harrisovej z 23 až na 40 percent. Stávkari pritom takýto výhľad podopierajú vlastnými peniazmi – práve preto je reč aj o predikčných trhoch – takže môže mať vyššiu relevanciu ako jednoduché prieskumy verejnej mienky. Trumpove šance na Biely dom po Bidenovom stiahnutí mierne klesli, na 60 percent. Pripomeňme, že v prvej polovici minulého týždňa, krátko po nevydarenom atentáte, predstavovali až 70 percent.

Nárast Harrisovej šancí neodráža len to, že po Bidenovom odstúpení je zreteľnou favoritkou Demokratickej strany na získanie nominácie, no z určitej časti aj to, že podľa stávkarov a investorov na výsledok volieb – podľa predikčných trhov – má voči Trumpovi o niečo viac šancí ako Biden. Ide, samozrejme, len o momentálnu náladu, ale pokiaľ by Harrisová vkročila do svojej kampane teraz tou správnou nohou a pekne zostra, má šancu brať Trumpovi ďalšie a ďalšie percentá.

Na strane Harrisovej je pritom jedna neoddiskutovateľná dividenda už teraz - vek. Američania majú jasnú tendenciu vo voľbách voliť mladších kandidátov. Harrisová ešte nemala šesťdesiat, zatiaľ čo Trumpovi ťahá na osemdesiatku. Pritom boj o Biely dom, v ktorých vekový rozdiel kandidátov prekonával desať rokov, končil v posledných desaťročiach triumfom mladšieho, demokratického kandidáta. V roku 1992 porazil Bill Clinton Georgea Busha staršieho, ktorý bolo o 12 rokov starší. O štyri roky neskôr si poradil s dokonca o 23 rokov starším Bobom Dolom. Barack Obama zase v roku 2008 triumfoval nad o štvrťstoročie starším Johnom McCainom a v roku 2012 pokoril o 14 rokov staršieho Mitta Romneyho.

Aspoň papierovo tak Harrisová môže mať vyššie šance ako Biden. Investorov teda teraz zviera neistota, pretože, zatiaľ čo Trumpov aj Bidenov svetonázor dobre poznajú – vrátane toho, ako ho v úlohe najmocnejšieho politika planéty prevádzali alebo prevádzajú do praxe – Harrisová je do značnej miery neznámou. V úlohe Bidenovej viceprezidentky zase tak viditeľná nie je. Avšak svoje priority predostrela počas vlastnej prezidentskej kampane v rokoch 2019 až 2020. Kým vtedy z boja odstúpila, podporila Bidena, stala sa jeho „parťáčkou pre kampaň“ a nakoniec aj viceprezidentkou.

Ako možná prezidentka Harrisová sľubovala veci, ktoré z Bidena robia umierneného centristu starej školy. Hoci je rozhadzovačný a hoci za Bidenovho prezidentovania vykazujú Spojené štáty neudržateľne vysoké rozpočtové deficity a výrazný nárast dlhu. Sú síce pomerne solídne rastúcou ekonomikou – v porovnaní s ekonomikami krajín EÚ či aj s Čínou – avšak podstatná časť tohto rastu je kúpená na dlh. Jeho už tak vysoké tempo rastu by sa za prípadného vládnutia Harrisovej zrejme ešte zvýšilo, a to dramaticky. Jeden príklad za všetky. V spomínanej prezidentskej kampani Harrisová sľubovala uviesť do praxe gigantický klimatický plán, ktorý by amerických daňových poplatníkov vyšiel na viac ako desať biliónov dolárov na najbližšiu dekádu, čo je 33-násobok českého HDP.

Biden presadil zelený plán zhruba šesťkrát až sedemkrát menší, než by bol ten Harrisovej. Pritom tento Bidenov balík je aj tak najväčším fiškálnym stimulom v celej histórii USA – a rozhodne významne v uplynulých rokoch prispel k roztočeniu tamojšej mimoriadnej inflácie, najvyššej za niekoľko desiatok rokov.

Harrisová by tak v Bielom dome bola prvou ženou, navyše tmavej pleti. Bola by prvým človekom v celej histórii Spojených štátov, ktorý by z Bieleho domu zavádzal skutočný socializmus. Harrisová je nielen oveľa socialistickejšia ako Biden, ale aj progresívnejšia a zelenšia.

Na rozdiel od Bidena by Harrisová zakázala frakovanie, teda ťažbu ropy či zemného plynu environmentálne kontroverznou metódou hydraulického štiepenia. Politička tiež presadzuje americký „Zelený Nový údel“, teda americkú obdobu Green Dealu, zatiaľ čo Biden ho v jeho celku podporiť odmietol.

Harrisová sa tiež oveľa ústretovejšie než Biden stavia k širokému odpusteniu študentského dlhu, čo je kľúčová položka progresivnych programov. Biden namieta, prečo by sa mal dlh odpúšťať aj dobre zarábajúcim absolventom najprestížnejších amerických univerzít.

Vysoké školstvo v USA je dramaticky úspešnejšie ako to európske, ktoré oveľa menej stavia na trhových princípoch a oveľa viac na „nárokovosti“. Vzletne, ale realisticky povedané, americké vysoké školstvo v posledných desaťročiach posúva ľudskú civilizáciu vpred oveľa zásadnejšie než to „nárokové“ európske. Ak by sa Harrisovej darilo presadzovať prvky „nárokovosti“ do amerického vysokého školstva, môže tak ďalej fatálne poškodiť ekonomickú konkurencieschopnosť – a nakoniec aj vojenskú a bezpečnostnú odolnosť – celého Západu, najmä tvárou v tvár Číne.

Čo sa týka medzinárodného obchodu, má však Harrisová v niektorých ohľadoch dokonca bližšie k Trumpovi ako k Bidenovi. Je teda nielen socialistkou, ale navyše ochranárskou socialistkou. Práve v protekcionizme si celkom s Trumpom notuje. V roku 2016 sa napríklad stavala proti Transpacifickému partnerstvu, teda veľkej zóne voľného obchodu medzi Spojenými štátmi a radom ázijských (avšak nie s Čínou), ale aj latinskoamerických ekonomík, navyše ešte Kanadou, Austráliou a Novým Zélandom. Dohovor dojednávala administratíva Baracka Obamu - s podporou vtedajšieho viceprezidenta Bidena - no Trump ju po svojom nástupe do Bieleho domu zhodil zo stola.

Harrisová celkovo vyžaduje viac ďalekosiahlych regulácií ako Biden, a to napríklad aj v oblasti umelej inteligencie. Spojené štáty teraz v tejto oblasti určujú svetový vývoj práve aj preto, že nie je tak preregulovaná ako napríklad celá IT sféra a všeobecne ekonomika Európskej únie. Opäť, ak by Harrisová spútala IT sféru a umelú inteligenciu v USA podľa vzoru Európskej únie, ktorá prakticky nemá žiadnu skutočne globálnu technologickú firmu, hrozí zaostávanie celého Západu za Áziou, najmä Čínou. Toto zaostávanie by mohlo byť až také výrazné, aké teraz vykazuje EÚ, ktorá sa v oblasti nových technológií pozerá na chrbát ako Spojeným štátom, tak Číne zo stále väčšej vzdialenosti.

Skrátka a dobre, Harrisová by do Bieleho domu v doposiaľ nepoznanej miere vniesla zelený progresivizmus na ešte väčší dlh, socializmus či „nárokovosť“, pričom by neváhala ekonomiku USA – historicky vyrastenú na kapitalizme a voľnom trhu – regulačne ťažko zväzovať a presadzovať navyše ochranárske opatrenia. Nič z toho nie je dobré pre dlhodobý ekonomický, ale teda ani bezpečnostný a vojenský rozvoj nielen Spojených štátov samotných, ale celého Západu. Z Harrisovej v Bielom dome môžu mať nakoniec najväčšiu radosť autoritári Pekingu a Moskvy.

Lukáš Kovanda
Český ekonóm a autor ekonomickej literatúry je hlavný ekonóm Trinity Bank. V rokoch 2020 až 2022 bol členom českej národohospodárskej rady vlády. Pôsobí aj ako sociálno-ekonomický analytik v Organizácii Spojených národov (OSN). Analyzuje a komentuje makroekonomické otázky, investície a nové fenomény, akými sú zdieľaná ekonomika, kryptomeny a fintech. Sleduje vývoj geopolitickej a ekonomickej situácie vo svete a v Českej republike.
Upozornenie

Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora