Juhoslovanský emigrant potápa švédsku ekonomiku. Centrálna banka ostáva bezmocná

Keď Ilija Batljan v roku 1993 utekal pred juhoslovanskou vojnou z Čiernej hory, čakala ho zasľúbená krajina. Švédsko mu dalo možnosť integrovať sa, vyštudovať a nastúpiť na politickú kariéru. Začiatkom nového storočia sa dostal na vysokú pozíciu u sociálnych demokratov a starostom prímorského mestečka. Tam zistil, ako fungujú verejné financie a prišiel so ziskovým biznis modelom.

Ten pretavil do praxe od roku 2016, keď v škandinávskych krajinách poskupoval zhruba dvetisíc realít. Väčšinou išlo o domovy sociálnych služieb a municipálne nehnuteľnosti, keď ich odkupoval za výhodné ceny od miest a obcí vo finančných ťažkostiach. Následne im tieto nehnuteľnosti prenajímal, čím si zabezpečil stabilný, dlhodobý a nízko rizikový cash flow.

Impérium I. Batlajana mohlo začať rásť. Za následných päť rokov zo spoločnosti SBB spravil 13-miliardový podnik. V roku 2021 dostal od EY ocenenie Švédsky podnikateľ roka. Čoskoro na to ale jeho biznis model prestal fungovať.

Palivom pre úžasný rast SBB sa stal dlh. Najprv švédsky a keď mu bol domáci trh malý, tak európsky. Od roku 2019 firma emitovala dlhopisy v objeme sedem miliárd eur, čím sa stala jedným z najväčších emitentov v Európe.

Kým úrokové sadzby boli nulové, všetko fungovalo, ako malo. Avšak so zvyšovaním úrokov sa začalo impérium I. Batlajana rúcať. Začiatkom roka 2022 domáca centrálna banka Riksbank začala zvyšovať úrokové sadzby. Spolu s ich rastom sa cena akcií SBB prepadala.

Do súčasnosti akcie stratili takmer 95 percent. Výrazne k ním prispeli zníženia ratingu od kľúčových ratingových agentúr. Tie v posledných mesiacoch, jedna po druhej, znižovali rating SBB do neinvestičného pásma.

Napriek tomu, že väčšinu dlhov má SBB vo forme dlhodobých záväzkov, počas najbližších troch rokoch musí prefinancovať v objeme 1,5 miliardy eur. Neinvestičný rating je iba jednou časťou jeho problému. Druhou je pokles cien nehnuteľností v krajine, ktorý patrí 20-percentným prepadom medzi najväčšie na svete.

Strata hodnoty aktív ďalej znižuje schopnosť I. Batlajana nájsť riešenie. Prakticky mu neostáva nič iné, ako začať rozpredávať svoj majetok. Aj preto sa jeho najobľúbenejšou destináciou stal Londýn, kde sa snaží nájsť investora pre niektoré zo svojich projektov.

Také ľahké to však nebude. Pretože SBB je iba špičkou ľadovca švédskeho realitného trhu. „Spoločnosti sa veľmi zadlžili a v prostredí úrokových sadzieb, v ktorom sa nachádzame, to nie je dlhodobo udržateľné,“ uviedol generálny riaditeľ švédskeho regulátora. „Existuje zvýšené riziko, že na finančných trhoch nastanú turbulencie“.

S nimi má Švédsko zlé skúsenosti. Začiatkom 90. rokov v krajine praskla bublina na trhu nehnuteľností, čo spôsobilo tak vysoké straty bankám, že dve z nich sa museli znárodniť.  Nasledovala devalvácia koruny a dlhá a bolestivá recesia.