To, o čom sa už dlhšie špekulovalo sa stalo realitou. Súčasný americký prezident Joe Biden oznámil, že nakoniec nebude kandidovať v súčasných voľbách. Poďme sa pozrieť na to, ako sa Bidenovi darilo a čo môže táto zmena znamenať pre Ameriku, akciový trh a ekonomiku. Joe Biden nastúpil do turbulentného obdobia a počas jeho prezidentovania sa udialo dosť bezprecedentných vecí. Biden musel hneď po nástupe bojovať s Covidom a jeho dopadmi na ekonomiku. Biden do úradu nastúpil začiatkom roka 2021, kedy bola hodnota nezamestnanosti na úrovni okolo 6,4 percenta, k dnešku je na úrovni zhruba 4,1 percenta. Inflácia bola v tom období na úrovni okolo 1,4 percenta, avšak veľmi rýchlo sa aj z dôvodu covidovej fiškálnej a monetárnej expanzii vyšplhala až na úrovne medzi 8 a 9 percent, od ktorých začala klesať. Okrem toho Biden čelil aj rastúcim cenám palív či ropy a počas jeho prezidentovania vypukla aj vojna na Ukrajine a problémy v Izraeli. Bidenovi a jeho administratíve sa tiež podarilo pretlačiť IRA act (program na potlačenie inflácie) v hodnote okolo 800 miliárd USD či CHIPS act (program na podporu domácej výroby čipov) v hodnote približne 280 miliárd USD. Ak sa pozrieme napríklad na americký akciový index S&P 500 vzrástol za obdobie od nástupu Bidena na úradu o približne 50 percent.
To je však minulosťou, poďme sa pozrieť na súčasnosť. Po Bidenovom zrušení kandidatúry sa šance Donalda Trumpa (biela) na zvolenie paradoxne mierne znížili. Šance na jeho zvolenie boli ešte v polovici mesiaca na úrovni približne 70 percent, k dnešnému dňu sú na 60 percent a Kamala Harrisová (oranžová) je na 40 percent. Trh a stávkové kancelárie teda vyhodnotili, že Kamala Harrisová bude pre Trumpa o niečo silnejšou protikandidátkou, ako Joe Biden. Len pre porovnanie, Bidenove šance (modrá) boli ešte pred pár mesiacmi dlhodobo s Trumpom približne vyrovnané.
Čo by ale zvolenie Donalda Trumpa či Kamaly Harrisovej znamenalo pre trhy? Ak sa pozrieme na akcie, tak je historicky viac menej jedno, či vládne demokrat (modré časti grafu) alebo republikán (červené časti). Akciovým trhom sa všeobecne dlhodobo darí za vlády oboch strán, samozrejme, nájdeme aj výnimky, z ktorých bola posledná v dekáde od 2000 do 2010. Vtedy sa svet potýkal najskôr s následkami dotcom bubliny a niekoľko rokov na to s veľkou finančnou krízou. Dekádu sa trh pohyboval prakticky do strany a takmer celé toto obdobie vládol George Bush mladší. Ak si ale odmyslíme takéto extrémne udalosti, neexistuje nejaký výrazný rozdiel medzi výkonnosťou akcií počas prezidentovania republikánov a demokratov.
Kde sa už ale reakcia, najmä krátkodobá, môže líšiť, sú zahraničné akcie. Donald Trump a jeho prípadný viceprezident zastávajú viac protekcionistický pohľad na politiku v oblasti spolupráce ako demokratická strana. Joe Biden bol považovaný za relatívne veľkého zástancu transatlantickej spolupráce, pohľad Kamaly Harrisovej teda bude zrejme podobný. V prípade, že by vyhral Donald Trump, tak by to mohlo vytvoriť tlak na napríklad európske či čínske akcie a vyššiu mieru rôznych obchodných prekážok, ciel a podobne. Rovnako tak by sa po zvolení Trumpa v porovnaní s Harrisovou musela Európa zrejme pripraviť na to, že bude existovať väčší tlak na vyššiu mieru potreby vlastnej obrany v rámci NATO. V prípade, že by vyhral Trump a zastával by naozaj vyššiu mieru protekcionizmu, ktorá by vyústila vo vyššie clá, alebo v to, že by sa časť výroby presunula späť do USA, mohlo by to priniesť ďalšiu vlnu inflácie. Problémom by mohol byť aj prísnejší postoj k migrácii, ktorá pomáha v USA obsadzovať najmä menej kvalifikované nižšie platené pracovné miesta, čo by tiež mohlo podporiť infláciu.
Demokrati a republikáni sa ale líšia ešte aj v iných veciach. Všeobecne je demokratická strana viac otvorená reguláciám, väčšiemu rozdávaniu peňazí a vyšším daniam, najmä pre bohatších ľudí a firmy. V minulosti boli demokrati prísnejšie nastavení aj voči regulácii veľkých technologických spoločností, dnes je ale ťažké povedať, aká by bola realita. Dôvodom je to, že Trumpov prípadný viceprezident nemá v láske veľké technologické spoločnosti a bude zrejme presadzovať ich vyššiu mieru regulácie. Kamala Harrisová môže byť teda pre veľké technologické spoločnosti určite lepšou kandidátkou, keďže už v minulosti povedala, že je kapitalistkou. Harrisová je medzi manažérmi veľkých technológií relatívne obľúbená. V minulosti ju podporilo priamo aj viacero vrcholových osôb z tejto oblasti. V oblasti AI však bola v minulosti skeptickejšia. Harrisová je tiež zástancom zelených technológií podobne ako Biden. Na strane druhej sú momentálne republikáni oveľa otvorenejší kryptomenám, to sa týka aj Donalda Trumpa aj JD Vancea.
Rozdiely sú aj v pohľade na niektoré sektory ekonomík. Demokrati historicky presadzujú vyššiu mieru regulácie v zdravotníctve, sú otvorenejší podpore obnoviteľných zdrojov a napríklad aj dotáciám na elektrické vozidlá. Republikáni sú na druhej strane skôr za tradičné zdroje energie, akými sú plyn či ropa.
Záverom treba dodať, že do volieb máme ešte niekoľko mesiacov a za toto obdobie sa ešte môže ešte zmeniť veľa vecí. Definitívne nie je potvrdená ani Kamala Harrisová ako kandidátka demokratov, politika je vysoká hra a veľa vecí môže byť nakoniec inak ako sa zdá, dnes sa však počíta s tým, že bude najpravdepodobnejšou kandidátkou Kamala Harrisová a jej šanca na výhru je zhruba 40 percent, zatiaľ čo Donaldovi Trumpovi prisudzuje trh a stávkové kancelárie asi 60 percent šancu na výhru.
- Tomáš Vranka
Finančným trhom sa venuje už od svojho štúdia na strednej škole. Špecializuje sa hlavne na dlhodobé investovanie prostredníctvom hodnotových akcií, doplnené menej známymi a menšími titulmi s dobrým rastovým potenciálom. Akcie vyberá na základe fundamentálnej analýzy a za základ úspechu považuje pravidelnosť a dlhodobosť, bez väčších zásahov do akciového portfólia. Jeho investičným vzorom je, ako inak, Warren Buffett a riadi sa jeho mottom: „Pri akciách nezarábate na tom, že ste aktívny ale na tom, že máte pravdu“. V XTB Slovensko pôsobí od roku 2014.
- Upozornenie
Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora
