Kým v prvých dňoch sa krach amerických bánk Silicon Valey Bank (SVB) a Signature Bank zdal byť len izolovanou americkou udalosťou, v ďalších týždňoch sa panika patrične rozšírila po celom svete. A finančné trhy si logicky začali klásť otázku, či stojíme na prahu ďalšej bankovej krízy ako v roku 2008. Situácia zatiaľ nevyzerá tak pochmúrne, ale mnohé sa ešte môže pokaziť.

Problém s likviditou vo všetkých bankách

Najprv krátka rekapitulácia, prečo SVB skončila. Banka sa ocitla v problémoch, keď bola nútená predať pod cenu držané dlhopisy, aby pokryla výbery hotovosti a akonáhle sa na verejnosť dostala informácia, že je v problémoch, výbery rapídne narástli a banka to nezvládla. Táto situácia odhalila hneď niekoľko slabých bodov bánk.

Po prvé, vo svete, kde sa informácie šíria rýchlosťou svetla, môže byť každé zaváhanie vážny, až smrteľný problém. Po druhé, akonáhle prepukne run na banku, žiadna to neustojí a jediná nádej je zavretie pobočiek, stopnutie internetbankingu a aplikácií a presunutie banky do nútenej správy.

A to je presne problém sektora: každá jedna banka je zraniteľná, ak je nútená predávať aktíva (napríklad dlhopisy) pod cenu, a tým pádom zhmotniť tzv. nerealizované (účtovné) straty z poklesu ich hodnoty. To opäť vedie k pôvodnej otázke: môžeme v najbližších týždňoch či mesiacoch zažiť reprízu bankovej krízy ako z roku 2008?

Sociálne siete sú pre bankový sektor prekliatím

Krátka odpoveď na vyššie položenú otázku je nie, ale.... Bankový sektor sa po roku 2008 výrazne zmenil. Posilnili sa kontrolné mechanizmy, navýšila sa likvidita aj vlastné imanie a banky pravidelne prechádzajú stress testami (aspoň tie európske).

V porovnaní s rokom 2008 sa však investovanie aj narábanie s bankovými aktívami presunulo do online priestoru a digitálne bankovníctvo je dnes neporovnateľne dominantnejšie ako vtedy. To znamená, že vložené peniaze sa dajú spravovať, presúvať a vyberať v priebehu pár sekúnd. A to je jasný problém.

Problémom sa to stáva v okamihu vzniku paniky, ako to bolo v prípade SVB. Situácia sa môže zopakovať u každej banky, preto sa mnohí investori obávajú šírenia nákazy v odvetví. Stačí pripomenúť prípad Credit Suisse. Nepríjemné je, že dnes mnohé výkyvy na trhu spôsobuje čo len jediná zmienka na sociálnych sieťach.

Stačí ako príklad uviesť posty na Twitteri od Elona Muska, ktoré dokážu šíriť pozitívny sentiment alebo paniku v priebehu pár minút. Toto sa deje denne pri kryptomenách a tiež na akciovom trhu. Bez ohľadu na relevantnosť a reálnosť informácií. Je to nevyvážené a rizikové, ale je to tak. Odborníci však napriek týmto faktom zastavajú názor, že druhý prípad Lehman Brothers nehrozí.

Niektoré európske banky to „schytali“ najsilnejšie

Aj napriek tomu, že európske banky sú oveľa prísnejšie regulované ako americké, vidíme najzásadnejšie poklesy v cene akcií práve na starom kontinente. Najväčší pokles v reakcii na krach SVB zaznamenali rakúska Erste Group a jedna z najväčších nemeckých bánk Deutsche Bank.

Výkonnosť akcií spoločnosti Erste Group Bank AG za posledných 5 rokov
Zdroj: Investing
Výkonnosť akcií spoločnosti Erste Group Bank AG za posledných 5 rokov

V prípade oboch bankových domov dosiahol celkový prepad ceny akcií v reakcii na neistotu v bankovom sektore vyše 20 percent.

Výkonnosť akcií spoločnosti Deutsche Bank AG NA O.N. za posledných 5 rokov
Zdroj: Investing
Výkonnosť akcií spoločnosti Deutsche Bank AG NA O.N. za posledných 5 rokov

Veľká banková kríza teraz nehrozí

Logicky zaznieva otázka, čo bude nasledovať. Pri pozitívnom scenári sa situácia zásahom centrálnych bánk a upokojením situácie (UBS prevzal Credit Suisse, First Citizen prevzal aktíva SVB) stabilizovala. Tým pádom je teraz priestor na návrat dôvery na trhy.

Je však dosť možné, že sa banky začnú viac vyhýbať riziku, tým pádom sa zhoršia finančné podmienky napríklad pre firmy. Ak sa firmy a obyvatelia dostanú k úverom ťažšie, poškodí to hospodárstvo. Štáty preto budú mať záujem na podpore bánk, aby úverovanie „neškrtili“.

To najhoršie, čo by sa mohlo stať, je príchod veľkej bankovej krízy. Ak by sa tak stalo, dopad na pokles hospodárskej aktivity štátov by bol dramatický a logicky by vyústil do globálnej recesie. Zotavenie by – podobne ako po roku 2008 – trvalo niekoľko rokov. To je scenár, ktorému sa všetky centrálne baky budú snažiť za každú cenu vyhnúť. Dúfajme, že sa im to podarí a že táto alternatíva zostane len v teoretickej rovine.

Olívia Lacenová

Po absolvovaní žurnalistiky na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre strávila 18 mesiacov ako redaktorka Hospodárskych novín. Vo svete finančných trhov začínala na oddelení sales, kde sa venovala klientom obchodujúcim prostredníctvom CFD certifikátov. Následne sa začala zaoberať analytickou činnosťou a pracovala pre značky xPartners a TopForex so zameraním na trh s komoditami a drahými kovmi, ktoré vo fyzickej podobe považuje za najlepšiu formu zabezpečenia majetku proti neistote. Aktuálne pôsobí ako hlavná analytička značky Wonderinterest.

Upozornenie

Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora