Ako jednoducho vyvrátiť nezmyselný mýtus  

Nedávno som sa zúčastnil na diskusii časopisu TREND , na ktorej môj dobrý priateľ Roman Scherhaufer tvrdil, že bitcoin je pyramídová hra. Úprimne povedané, toto tvrdenie ma šokovalo.

Doteraz som totiž väčšinou narážal len na argumenty, že bitcoin používajú kriminálnici, pedofili a teroristi. Tie boli, samozrejme, vyvrátené už mnohokrát, a preto sa nimi teraz zaoberať nebudem. 

Radšej sa bližšie pozriem na to, či tvrdenie, že bitcoin je pyramídová hra, má alebo nemá opodstatnenie.

Čo je to pyramídová hra?

Pyramídová hra je pomenovaná po svojom pôvodcovi Charlesovi Ponzim (z anglického Ponzi Scheme – Ponziho schéma). Ide o investičný model, v ktorom je výnos závislý od privedenia ďalších účastníkov do schémy.  

Najznámejšou modernou Ponziho schémou bola Madoff Securities, ktorú jej zakladateľ Bernie Madoff živil neuveriteľných štyridsať rokov. Uverili mu milióny Američanov vrátane mnohých vplyvných ľudí a celebrít. Je zaujímavé, že Madoff bol predsedom predstavenstva burzy NASDAQ a takmer sa stal šéfom Komisie pre cenné papiere a burzy (SEC) v USA. 

Spĺňa bitcoin definíciu pyramídovej hry?

Najprv začnime s definíciou pyramídovej hry. Takto ju definuje americký regulátor SEC:

„Pyramídová hra je investičný podvod, ktorý vypláca existujúcim investorom prostriedky získané od nových investorov. Organizátori Ponziho schémy často sľubujú, že investujú vaše peniaze a generujú vysoké výnosy s malým alebo so žiadnym rizikom. Ale v mnohých Ponziho schémach podvodníci peniaze neinvestujú. Namiesto toho ich používajú na vyplácanie tých, ktorí investovali skôr, a nejaké si tiež nechávajú pre seba.“

Podľa SEC musia pyramídové hry spĺňať nasledujúce kritériá. Preberme si tieto varovné signály jeden po druhom. 

  • Vysoké výnosy s malým alebo so žiadnym rizikom – tvorca bitcoinu Satoshi Nakamoto nikdy nesľuboval žiadne výnosy z investícií. V skutočnosti má bitcoin mimoriadne vysokú volatilitu a vysoko rizikový profil s častými, niekedy až 50-percentnými prepadmi.
  • Príliš konzistentné výnosy – v dlhodobom horizonte bitcoin dokáže generovať výnosy. Z krátkodobého hľadiska má bitcoin negatívny alebo volatilný vývoj ceny, takže o konzistentnom výnose nemôže byť ani reči.
  • Neregistrované investície – americké autority ako SEC, CFTC a IRS považujú bitcoin za komoditu a majetok. A vo väčšine vyspelých krajín je bitcoin uznaný ako komodita, z ktorej zisky sú zdaniteľné.
  • Nelicencovaní predajcovia – väčšina kryptobúrz je registrovaná a musí spĺňať predpisy príslušnej krajiny, ako napríklad direktívy KYC/AML. Navyše bitcoin už ponúka množstvo medzinárodných bánk, správcovských spoločností, online brokerov či nadnárodných komoditných búrz.
  • Tajomné a komplexné stratégie – bitcoin funguje na presne opačnom princípe. Je open-source a jeho kód si môže pozrieť ktokoľvek a kedykoľvek. Je to distribuovaný softvér, v ktorom je každý riadok kódu verejný a každá zmena si vyžaduje súhlas v podobe väčšinového konsenzu. Žiadny centrálny orgán alebo inštitúcia ho nemôže zmeniť.
  • Problémy s overovaním – bitcoinový kód môže overovať a kontrolovať ktokoľvek a kdekoľvek. Transakcie a úschova bitcoinu sú ľahko preukázateľné v reálnom čase a všetci uschovávatelia, ako sú kryptoburzy, banky a správcovia, sú pod dohľadom príslušných daňových úradov.
  • Ťažkosti s prijímaním platieb – bitcoin je v súčasnosti aktívom vo veľkosti takmer bilióna dolárov a je vysoko likvidný. Môže byť bezpečne uložený u licencovaného správcu, prevádzaný rýchlosťou svetla a kedykoľvek prostredníctvom globálnych búrz prevedený na eurá, doláre alebo na tisíce kryptomien. 

Pre koho je bitcoin tŕňom v oku

Kto teda tvrdí, že bitcoin je pyramídová hra?

Jedným z nich je významný americký ekonóm a samozvaný „kryptoskeptik“ Paul Krugman. V rozhovore pre New York Times prirovnával kryptomeny k pyramídovej hre. Dôkaz o svojom tvrdení však doteraz nezverejnil.

Krugman sa preslávil svojou predpoveďou, že vplyv internetu na ekonomiku do roku 2005 nebude väčší ako fax. Inými slovami, ten istý skeptik, ktorý nám tvrdil, že internet je ekonomicky bezvýznamný, teraz hovorí to isté o kryptomenách. Podľa amerického novinára a autora Davida Harsanyiho sa Krugman vždy mýli a nikdy o tom nepochybuje.

Rovnaký názor na bitcoin zdieľal napríklad aj obchodník s akciami Dave Portnoy. 

Jeho skúsenosť s najpopulárnejšiu kryptomenou je prinajmenšom kontroverzná. Najskôr sa vyjadril, že „plánuje kupovať bitcoin“, pričom následne aj potvrdil, že ho nakúpil. Krátko nato však Portnoy utrpel stratu 25-tisíc dolárov, čo ho viedlo k vyhláseniu, že bitcoin je „len jedna veľká pyramídová hra“ a predáva ho. Neskôr priznal, že sa mýlil.

Príbeh teórie väčších bláznov

Keďže definícia pyramídovej hry sa zjavne nevzťahuje na bitcoin, niektorí jeho odporcovia používajú širšiu definíciu. Tvrdia, že bitcoin funguje v súlade s takzvanou teóriou väčších bláznov.  Podľa nej ceny daného aktíva môžu stúpať preto, lebo ľudia vždy nájdu ešte „väčšieho blázna“, ktorý si predražené aktívum od nich kúpi.

Toto tvrdenie môže byť čiastočne pravdivé v časoch, keď bitcoin láme historické maximá, na druhej strane by sa však to isté dalo aplikovať na ktorúkoľvek inú komoditu alebo akciu.

Je potrebné si uvedomiť, že bitcoin nie je akcia. Je to komodita. A ako každá iná komodita neprodukuje žiadne dividendy a jeho hodnota je priamo úmerná tomu, čo vám zaň zaplatí niekto iný. V tomto prípade bitcoin slúži hlavne ako monetárna energia a jeho užitočnosť spočíva výlučne v uchovávaní a prenose hodnoty bez centralizovanej protistrany. Preto ho vieme prirovnať k zlatu.

Napríklad aj Satoshi Nakamoto uviedol: „Bitcoin nemá žiadnu dividendu ani potenciálnu budúcu dividendu, teda nie je ako akcia. Skôr ako zberateľský predmet alebo komodita.“

Ďalším kľúčovým bodom, ktorý si treba uvedomiť, je, že štatút komodity neurobí z majetku pyramídovú hru, ani nepodporí teóriu väčšieho blázna. Na základe podobnej logiky by totiž aj zlato spadalo pod rovnakú definíciu. 

Prevažná väčšina zlata sa nepoužíva pre priemysel; slúži na ukladanie a prevádzanie majetku. Podobne neprodukuje žiadne peňažné toky a predáva sa iba za to, čo zaň zaplatí niekto iný. 

Podľa rovnakej definície je aj dolár pyramídová hra

Kritici často opomenú, že podľa najširšej definície pyramídovej hry je celý svetový bankový systém jednou veľkou pyramídou.

Po prvé, meny sú umelo vytvorené peňažné certifikáty. Dolár je iba predmetom vyrobeným z papiera alebo pridelenými číslami v bankovej súvahe. To isté platí pre euro a ďalšie meny. Negeneruje peňažné toky ani dividendy. 

Po druhé, nekryté meny fungujú v bankovom systéme s čiastkovými rezervami. Napríklad, ak by sa 20 percent ľudí súčasne pokúsilo vytiahnuť svoje peniaze, bankový systém by sa zrútil. To je v skutočnosti jeden z varovných signálov SEC pre pyramídové hry: ťažkosti s prijímaním platieb.

Paradoxne globálny bankový systém vykazuje viac pyramídových charakteristík ako ktorákoľvek iná komodita.

Pravdepodobne jediný pravdivý argument Paula Krugmana bol, že „meny majú vnútornú hodnotu len preto, že muži so zbraňami tvrdia, že ju majú“.

Záver

Bitcoin sa ani zo širšieho uhla pohľadu nezhoduje s definíciou pyramídovej hry o nič viac než trh cenných kovov, devízy, umelecké diela alebo luxusné nehnuteľnosti. Inými slovami, ak je definícia niečoho taká široká, že zahŕňa všetky nepeňažné aktíva, je potrebná lepšia definícia.

Nedá sa tiež poprieť, že za uplynulé dva roky bitcoin presvedčil veľké firmy a inštitúcie. Najskôr začala Fidelity ponúkať služby depozitára a CME Group bitcoinové deriváty. Potom MassMutual a niekoľko desiatok veľkých poisťovacích spoločností vložili svoje aktíva do bitcoinu.

Neskôr verejne obchodované spoločnosti ako MicroStrategy, Square a Tesla previedli časť alebo všetky svoje rezervy z dolárov na bitcoin. Obchodovanie s kryptomenami spustili aj globálne banky ako DBS a Standard Chartered.

A nakoniec legendy z Wall Street ako Paul Tudor Jones, Stanley Druckenmiller, Bill Miller a Ray Dalio nakúpili bitcoin a prezentovali svoje pozitívne názory. Nehovoriac o tom, že Salvádor sa nedávno stal prvou krajinou, ktorá vyhlásila bitcoin za svoje zákonné platidlo. 

Bitcoinovi skeptici jednoducho nemusia byť na správnej strane histórie. 

Upozornenie

Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora

 
Upozornenie

Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora