Investori sa v tejto kríze správajú riskantnejšie ako v minulých. Globálne trhy sa môžu zosypať

Súčasná kríza je presným opakom tých minulých. Doteraz sa každá kríza začala prepadom finančných trhov a až následne sa problémy preniesli do reálnej ekonomiky. V koronakríze je to naopak: Covid-19 ako externý faktor obmedzil ekonomiky štátov, ktoré zavreli hranice a obmedzili obchod – s dopadom na výsledky firiem.

To všetko prišlo v čase, keď trhy dosahovali nové historické maximá a vládla na nich abnormálna chuť k riziku. Avšak dnes, len pár mesiacov od rekordnej korekcie trhov sa opäť všetko vracia do normálu. Je to udržateľné?

Spojené štáty sú zasiahnuté viac, ako sa očakávalo

Ďalší vývoj globálnej ekonomiky výrazne ovplyvní situácia v USA. Tá sa jasne zhoršuje: pôvodné predikcie o celoročnom poklese HDP na úrovni 5 percent už neplatia, dnes sa odhady analytikov pohybujú v rozmedzí 8 – 9 percent.

Na trhy okrem druhej vlny epidémie môže doľahnúť aj stupňujúce sa napätie medzi USA a Čínou. Tieto dva faktory pravdepodobne prekazia snahy o zníženie nezamestnanosti v USA pod hranicu 8 percent.

Investori otočili: predtým sa vyhýbali riziku, dnes to neplatí

Presne opačné ako kedysi je aj správanie investorov. Iba časť z nich presunula svoje investície do defenzívnejších aktív (aj to však stačí na rekordné čísla pri zlate). Avšak mnohí ďalší investori robia presný opak – nechcú zmeškať príležitosť profitovať z nasledujúceho rastu, a preto rizikovo investujú.

Podľa Aswatha Damodarana, indoamerického guru na valuácie spoločností, sa počas krízy v roku 2008 investori rizikovým investíciám vyslovene vyhýbali. Avšak počas korony sa po krátkom zaváhaní vrátila späť chuť na nákupy rizikových aktív.

Damodaran tvrdí, že investori uverili v rýchly návrat vecí k normálu. „Ľudia sa naučili, že akákoľvek korekcia by sa mala považovať za obrovskú investičnú príležitosť, takže nikto nechce zmeškať príležitosť doslova naskočiť na palubu smerujúcu do nekonečných výšin,“ hovorí tento profesor na Stern School of Business na Newyorskej univerzite.

Ako dodáva, trvanie krízy odhaduje ešte na päť mesiacov, avšak on sám sa stále učí. ,,Je toho stále veľa, čo o víruse a trhoch nevieme.“

Priveľa štátnych zásahov vedie k morálnemu hazardu

Analytici pri hodnotení centrálnych bánk unisono hovoria, že postupovali správne, keď poskytli trhom likviditu. Bez ich záchranných programov by prišla vlna bankrotov a následne ešte razantnejšie kroky. Inak povedané, centrálne banky ako Fed alebo ECB nemuseli použiť úplne najrazantnejšie postupy.

Negatívom tejto situácie však je, že mnohí investori interpretovali intervencie centrálnych bánk tak, že budú sanovať akýkoľvek „výbuch“ na trhu. Investori sa teda cítia byť chránení centrálnymi bankami pred stratami, a preto sami riskujú a snažia sa o maximálny zisk.

Z toho vyplýva, že príliš veľa záchranných opatrení môže viesť k morálnemu hazardu a zombie spoločnostiam, čo by mohlo narušiť budúci ekonomický rast.

Zadlženie USA už percentuálne prekonalo Grécko

Problémom opatrení v tejto kríze bolo načasovanie. Vyspelé krajiny a najmä USA reagovali na pandémiu neskoro. To sa prejavilo prudkým rastom vládnych dlhov.

Celá štatistika vyzerá opticky ešte horšie, keďže výrazne klesol výkon ekonomiky. Tým pádom dlh v pomere k HDP výrazne narástol. Konkrétne v USA na úroveň 133 percent. To

je viac ako v Taliansku v roku 2018 alebo v Grécku pred jeho dlhovou krízou v roku 2010.

Aj keď sa hovorí, že „trh nie je ekonomika“, samotné aktíva ako akcie, obligácie a majetok majú tendenciu odrážať ekonomické hodnoty. Rast HDP v západných ekonomikách je však už desaťročia stále pomalší. Kým však ľudia veria, že dominantný príbeh je pravdivý, dnešné vysoké ocenenia firiem zostávajú realitou (najvypuklejším príkladom sú spoločnosti ako Tesla alebo Nikola).

Akonáhle však prídu pochybnosti, reálne hrozí, že sa celý domček z karát zrúti. Súčasná úroveň cien akcií a ich rasty totiž jednoznačne nemajú riadne ekonomické základy.

Lukáš Baloga

Popri štúdiu na Národohospodárskej fakulte Ekonomickej univerzity v Bratislave zbieral prvé skúsenosti ako junior analytik v brokerských spoločnostiach. Nedávno ukončil postgraduálne štúdium na NTU v Nottinghame. Ako hlavný analytik ProfitLevel a pracovník dealingu sa v súčasnosti venuje predovšetkým makroekonomickému dianiu a jeho aplikovaniu na finančné trhy. Jeho prácou je zároveň príprava podkladov pre investovanie do rôznych finančných nástrojov.

Upozornenie

Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora