Investiční profesionáli idú k hotovosti za roky

Skúsení investiční profesionáli utekajú k hotovosti ako nikdy v uplynulých viac ako dvadsiatimi rokmi. Kľúčový záver pravidelného šetrenia Bank of America podčiarkuje súčasnú povädnutú náladu trhov a búrz. Nejde o maličkosť. Na prešetrovaní sa v prvej polovici októbra zúčastnilo 326 manažérov investičných fondov. Dohromady obhospodarujú majetok v prepočte za skoro 24 biliónov korún, čo zhruba zodpovedá štvornásobku ročného českého hrubého domáceho produktu.

Hneď 6,3 percenta investícií spomínaných profesionálov teraz predstavuje jednoduchá hotovosť. To je najvyššie číslo od apríla 2001. Ohľadom akciových investícií medzi nimi stále panuje značný pesimizmus. Historicky takmer rekordný počet respondentov vyšetrovania totiž v najbližších dvanástich mesiacoch čaká ďalšie slabnutie americkej ekonomiky. Zároveň však myslí, že americká centrálna banka - Fed - ešte neskončila s nebývalo mocným uťahovaním svojej menovej politiky. Zajtra sa od nej čaká ďalšia „konská dávka“ menovopolitického sprísnenia, totiž v rade štvrté zvýšenie základnej úrokovej sadzby Fedu hneď o 0,75 percentuálneho bodu.

Avšak z prieskumu Bank of America svitá aj nádej. Takmer 80 percent profesionálov predpokladá, že slabosť ekonomiky a relatívne vysoké úroky nakoniec v nasledujúcich dvanástich mesiacoch privodia citeľnejší pokles inflácie. Tá je teraz v USA najvyššia za posledných zhruba 40 rokov a na maximách za uplynulých niekoľko desaťročí je aj v rade ďalších vyspelých trhových ekonomík, vrátane Česka.

Pokles inflácie Fedu umožní vykonať „otočku“, teda ukončiť súčasnú fázu mohutného navyšovania úrokových mier, zmierniť ho, a nakoniec, po stabilizácii sadzieb po určitú dobu, aj začať ich znižovanie. Táto „otočka“, resp. vyhliadka na ňu by potom mala najskôr v prvom polroku budúceho roka znamenať aj „otočku“ amerických akciových trhov. Ich pády a len prechodné, „medvedie“ vzopätie, ktoré investorov po celom svete v poslednej dobe toľko frustrujú, vezmú za svoje a akcie sa vrátia k trvalejšiemu, „býčiemu“ rastu.

Niektorí usudzujú, že k obráteniu nálady už vlastne došlo. Veď zhruba od polovice októbra americké akcie celkom solídne stúpajú. Riziko, že ide len o ďalší z „medvedích“ vzopätí, ktoré teda nebude mať dlhšieho trvania, je ale značné. To preto, že Fed si teraz ešte žiadne výraznejšie oživenie búrz vlastne nepraje. Potrebuje burzy ešte trochu „podusiť“. Potrebuje totiž, aby Američania nadobudli dojem, že na burzách naozaj citeľne schudli. Keď nie priamo oni, tak aspoň ich dôchodkové fondy. Akonáhle Američania tento pocit získajú plošnejšie, budú nútení obmedziť svoje výdavky a šetriť. Čo je presne to, čo Fed potrebuje, aby skrotil infláciu a inflačné očakávania.

Niežeby sa teraz Američanov pesimizmus úplne stránil. Len ho ešte stále nie je dosť, aby im z hlavy vyhnal aj posledné záblesky niekdajšej nákupnej eufórie. Cez prázdniny sa pocit chudnutia konečne znateľne premietol do cien amerických nehnuteľností. Zlacneli najvýraznejšie od roku 2009. Padajúce akciové trhy a súvisiace pocit chudnutia v spojení s rastúcimi úrokmi Fedu, a teda aj úrokmi na hypotékach, spôsobujú, že Američania opúšťa odhodlanie do realít investovať. Pokles cien nehnuteľností potom vedie k ďalšiemu toľko žiaducemu posilneniu presvedčenia, že teraz vážne chudobnú. Už nielen z dôvodu prepadu akcií, ale práve aj z dôvodu zlacňovania nehnuteľností.

Pravdepodobne až v úvodných mesiacoch budúceho roka bude Fed konečne spokojný s tým, ako burzy „podusil“. Bohužiaľ, s tým súčasne zrejme tiež privodí recesiu. Krotenie inflácie prostredníctvom zrazenia cien akcií a nehnuteľností – a teda prostredníctvom vyvolania pocitu, že Američania značne schudli vplyvom povážlivej straty hodnoty daných aktív – má totiž dnes oveľa závažnejší makroekonomický dopad na celé hospodárstvo USA než kedykoľvek v minulosti.

Len povážme. Pred štyridsiatimi rokmi Fed tiež krotil vtedajšiu rapídnu infláciu. Prudko zvýšil úrokové sadzby, takže sa akcie výrazne a široko prepadli. Ukazovateľ Wilshire Total Market Index, ktorý zachytáva výkonnosť všetkých amerických akcií, medzi novembrom 1980 a augustom 1982 stratil zhruba 28 percent svojej hodnoty.

To zhruba zodpovedá 27-percentnej strate hodnoty, ktorú zaznamenal od minulého novembra do tohtoročného konca septembra. Rozdiel je v tom, že začiatkom 80. rokov vtedajšia uvedená strata daného ukazovateľa zodpovedala len štrnástim percentám amerického hrubého domáceho produktu, zatiaľ čo teraz zodpovedá hneď 54 percentám.

V posledných desaťročiach trendovo trvalo rastúce ocenenie amerických akcií, rovnako ako ich stále stúpajúca obľúbenosť ako zdroj zabezpečenia v starobe skrátka spôsobujú, že akciový prepad – vyvolaný v mene skrotenia inflácie – má na reálnu ekonomiku silnejší dopad ako inokedy. Zatiaľ čo začiatkom roku 2021 boli akcie výraznejším inflačným činiteľom ako do tej doby kedykoľvek v minulosti, dnes sú pre zmenu výraznejším tlmičom celej ekonomiky ako kedykoľvek v minulosti.

Čo však práve umocňuje stávky, že zahájenie „otočky“ Fedu je na spadnutie . Keď majú totiž akcie taký vplyv na reálnu ekonomiku a na zabezpečenie ľudí v starobe, politici predsa nedopustia, aby sa trhy ďalej výraznejšie prepadali. Fed sa tak ocitne pod enormným politickým tlakom, hoci pochopiteľne čisto neformálnym, aby v sprísňovaní svojej menovej politiky predsa len poľavil. Výsledkom tejto viery – doteraz len falošnej – sú práve tie burzové vzopätia, zatiaľ len prechodné, „medvedí“. Svedkami posledného z nich sme boli v júli av prvej polovici augusta.

Stávky na to, že Fed nakoniec „otočí“ skôr ako neskôr, vplyvom politického tlaku, stúpajú po prekvapivom rozhodnutí „susedskej“ kanadskej centrálnej banky. Tá minulý týždeň v stredu nečakane zvýšila svoju základnú sadzbu len o 0,5 percentuálneho bodu. Trh však čakal navýšenie o 0,75 percenta. Okamžite sa vyrojili špekulácie, že za prekvapivým ťahom je tlak mnohých kanadských politikov, ktorí centrálnu banku vinia, že svojou monetárnou prísnosťou dláždia cestu do recesie.

Povážme, že akonáhle by sa niečo také, stalo sa minulý týždeň v Kanade, prihodilo v USA, tamojšie akciové trhy zachvátia eufória, ktorá by mohla aj zapáliť trvalejší býčí trh. V ňom najviac zbohatne ten, kto investuje na jeho samom počiatku. Každý deň, ba každá hodina sa počíta. Čím presnejšie investor „uhádne“ dno a náležite investuje, tým vyššieho zhodnotenia sa počas následného býčieho vzostupu dočká.

Je pravda, ako vieme, že do hotovosti teraz dáva spravovaný majetok rekordný počet investičných profesionálov za posledných dvadsať rokov. Ale až nastane ten správny okamih - a bude to možno tento rok, skôr v prvých mesiacoch roka budúceho -, táto hotovosť sa rýchlo, možno rekordne rýchlo, zase premení na investície. Príležitosť k výhodnému investovaniu, aká tu nebola od pandemickej jari 2020, sa blíži.

Lukáš Kovanda: Český ekonóm. Pôsobí ako hlavný ekonóm Trinity Bank. Analyzuje a komentuje makroekonomické témy, investície, aj nové fenomény ako kryptomeny a fintech. Prednáša na Národohospodárskej fakulte Vysokej školy ekonomickej v Prahe. Je členom vedeckého grémia Českej bankovej asociácie. Pôsobí aj ako socioekonomický analytik pri OSN. Je autorom viacerých titulov ekonomickej literatúry.