Medzimesačne spotrebiteľské ceny v októbri vzrástli o 1,2 percenta, čo predstavuje rýchlejšiu dynamiku rastu ako v letných mesiacoch.

Infláciu ťahali v októbri nahor hlavne ceny potravín a energií, ktorých rast sa ešte zrýchlil. Práve toto sú položky, na ktoré míňame až zhruba polovicu našich celkových výdavkov. Zvyšovanie cien je ale dnes citeľné vo všetkých oblastiach nášho života. Inflácia je tlačená nahor nielen cenami ropy, energií a agrokomodít, ale tiež rastúcimi cenami nedostatkových výrobných vstupov (čipov, plastov, kovov a plechov, stavebných materiálov…).

Čo všetko nás vychádzalo v októbri drahšie ako vlani?

V porovnaní s rovnakým obdobím vlaňajška v októbri najrýchlejšie rástli potraviny, ktoré boli medziročne drahšie až o vyše 26 percent. Ovplyvňujú to rastúce ceny agrokomodít a potravín vo svete, zdražovanie energií a zvyšovanie nákladov na prepravu. Prudký rast zaznamenávajú hlavne obilniny, chlieb, pečivo a rastlinné oleje, ale aj mäso, mlieko, mliečne výrobky a vajcia.

Druhý najvyšší rast (o vyše 16 percent) dosiahli ceny za bývanie a energie. Zdražovanie tu pociťujeme hlavne cez zvýšenie cien energií a tiež cez výrazne rastúce ceny stavebných materiálov a aj zdražovanie pevných palív. Oveľa výraznejšie zdraženie bývania a energií nás ale čaká od začiatku budúceho roka.

Ďalej nasledovali ceny za dopravu s cenovým rastom o cca 14 percent, a to kvôli stále vysokým cenám ropy a benzínu. Ceny v reštauráciách a hoteloch sa v októbri medziročne zvýšili o necelých 13 percent, čo súvisí aj so zdražovaním potravín a energií, ale premietajú sa sem aj vyššie ceny za obedy v školských jedálňach. Výraznejší rast cien je citeľný aj v službách z oblasti osobnej starostlivosti, ale tiež aj napríklad za odevy a obuv.

Akú infláciu očakávame?

Očakávame, že v nasledujúcich mesiacoch sa bude inflácia držať nad hranicou 15 percent. Ceny potravín budú v nasledujúcich mesiacoch rásť, a to z dôvodu rastúcich cien energií aj z dôvodu horšej úrody vo viacerých európskych krajinách, ktoré trápili suchá. Za celý tento rok očakávame priemernú infláciu na úrovni okolo 12 percent.

Ďalšiemu zrýchľovaniu inflácie však budeme čeliť od začiatku budúceho roka 2023, kedy sa do inflácie premietne zvýšenie regulovaných cien energií. To súvisí s prudko rastúcimi cenami plynu aj elektrickej energie na svetových trhoch.

Úroveň budúcoročnej inflácie bude závisieť hlavne od opatrení, ktoré sa prijmú na európskej aj na našej národnej úrovni s cieľom zmierniť dopady drahých energií na domácnosti aj na firmy. V prípade, že prijaté opatrenia zamedzia extrémnemu nárastu regulovaných cien, tak priemerná inflácia by sa v roku 2023 mohla pohybovať na úrovniach okolo 16 percent. Pri výraznejšom náraste regulovaných cien energií by inflácia mohla prekročiť až hranicu 20 percent.

Smerom nahor bude inflácia budúci rok tlačená hlavne drahými energiami, ale aj vysokými cenami potravín a mnohých nedostatkových materiálov a súčiastok, ktoré zasiahla surovinová kríza a narušenie medzinárodného obchodu v dôsledku vojny na Ukrajine. To sa premieta do zvyšovania cien výrobných vstupov a následne samozrejme aj do zdražovania výrobkov pre spotrebiteľov.

Jana Glasová

Od začiatku roka 2021 pôsobí ako analytička 365.bank. Predtým pracovala na pozícii ekonomickej analytičky Poštovej banky, kam nastúpila ako absolventka Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave. V rámci svojej práce sa zameriava na sledovanie a prognózovanie ekonomického vývoja doma aj vo svete, analyzovanie vývoja HDP, inflácie, trhu práce či komoditných trhov a cien nehnuteľností.

Upozornenie

Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora