Inflácia v júni zrýchlila na 2,9 percenta. Po piatich mesiacoch boli opäť drahšie aj potraviny

Štatistický úrad SR zverejnil júnový vývoj cien tovarov a služieb. Spotrebiteľské ceny sa medzimesačne, teda oproti máju 2021, zvýšili o 0,6 percenta. Na medziročnej báze prišlo k nárastu cien až o 2,9 percenta, čo predstavuje oproti predchádzajúcim mesiacom neprehliadnuteľné zrýchlenie tempa zdražovania.  Inflácia sa tak priblížila k úrovni troch percent, na ktorej sa nachádzala tesne pred vypuknutím pandémie.

V júni 2021 najvýraznejší medzimesačný nárast zaznamenala oblasť bývanie a energie a to o 1,1 percenta. Dôvodom nárastu cien v tejto oblasti bolo drahšie imputované nájomné a to vplyvom drahších stavebných materiálov. Nárast cien v oblasti bývania ale podporila aj drahšia údržba a oprava obydlia. Vyššie ceny na medzimesačnej báze ale boli vykázané aj v prípade potravín a nealko nápoje a to o 0,6 percenta. Medzimesačne vyššie ceny boli evidované v kategórii ovocie, oleje a tuky a mäso. Slováci si ale v obchodoch priplatili aj za nealkoholické nápoje. K medzimesačnému nárastu cien tovarov a služieb neprehliadnuteľne prispeli aj vyššie ceny v oblasti reštaurácie a hotely (o 0,9 percenta), pričom ubytovacie služby vzrástli o 1,1 percenta a stravovacie služby o 0,9 percenta. V prípade rekreácie a kultúry sa oproti minulému mesiacu zvýšili ceny o 0,6 percenta a to najmä v prípade rekreačných a športových služieb o 1,7 percenta, ale aj organizovaných dovolenkových zájazdov o 2,6 percenta.

 Medziročne, teda v porovnaní s júnom 2020, najviac zdraželi ceny v oblasti dopravy a to o 9,9 percenta. Dôvodom takto prudkého nárastu cien boli predovšetkým drahšie pohonné látky (o vyše pätinu). V júni si ale Slováci medziročne priplácali aj za alkoholické nápoje a tabak a to o 8,3 percenta. Dôvodom boli tabakové výrobky, ktoré si nárast cien o vyše 16 percent pripísali na svoje konto kvôli vyššej spotrebnej dani. Nasledovali ceny v oblasti pošty a spoje s nárastom o 6,6 percenta (kvôli vyšším cenám telefónnych služieb). Po piatich mesiacoch poklesu cien zdraželi na medziročnej báze aj potraviny a nealkoholické nápoje a to významných 1,4 percenta. Medziročne platili zákazníci v obchodoch viac najmä za zeleninu o 7,9 percenta, oleje a tuky o 7,0 percent a taktiež aj za nealko nápoje o 2,8 percenta. Najzastúpenejšou položkou spotrebného koša je bývanie a práve táto oblasť zaznamenala v júni taktiež cenový nárast a to o 1,2 percenta. Hoci energie sú lacnejšie ako pred rokom, prudký nárast stavebných materiálov sa odrazil na medziročne vyššom imputovanom nájomnom až o 6,3 percenta. O vyše päť percent si priplácame aj za údržbu a opravu obydlia.

Potraviny

Práve júnový medziročný nárast cien potravín a nealko nápojov o 1,4 percenta sa významne podpísal pod celkové zrýchlenie inflácie na 2,9 percenta. Potraviny a nealkoholické nápoje sú dôležitou položkou spotrebného koša. Slováci nakupujú potraviny denne a z ich rodinných rozpočtov im nákupy v potravinách ukrajujú približne pätinu. Zvyšovaniu cien potravín na Slovensku ale nasvedčovali viaceré indikátory, ktoré sú zväčša predzvesťou vývoja cien potravín aj na pultoch v našich obchodoch. Ide nielen o vývoj cien agrokomodít na svetových trhoch, ale aj vývoj indexu FAO (svetového indexu cien potravín), ktorý v posledných mesiacoch dosahoval rekordne vysoké úrovne.

Dôvodov, prečo potraviny dražejú, je viacero. Pri cenách potravín je vždy kľúčové počasie, s dopadom na úrodu – najmä rastlinného pôvodu. Neprospieva príliš veľké sucho a ani to, keď ho vystrieda prívalový dážď. Stav úrody sa vždy premietne do vývoja cien agrokomodít na svetových trhoch a skôr ci neskôr sa to ukáže aj na cenovkách v obchodoch u nás. Veľkú rolu zohráva aj pandémia. Tá postihla počas prvej aj druhej vlny krajiny rôznym spôsobom. Spoločným ukazovateľom nielen viac postihnutých krajín bol problém s pracovnou silou. Obmedzenia na hraniciach spôsobili nedostatok pracovnej sily zo zahraničia, problém ale mohol byť aj s pracovnou silou v krajine kvôli šíreniu ochorenia. Ďalším dôvodom je rastúca cena ropy a pohonných látok. Potraviny je potrebné nielen vyrobiť, ale aj do obchodov prepraviť. Problém nevidíme ani na strane dopytu po potravinách. Ľudia ich majú kde nakupovať (a rovnako to bolo aj počas pandémie) a ukazuje sa, že ich majú aj za čo nakupovať (výrazný nárast úspor v bankách). V prípade mäsa svoju rolu stále zohráva africký mor ošípaných. Naši potravinári a obchodníci ale upozorňujú aj na opatrenia štátu – na vyššie príplatky za nadčasy a prácu cez víkend ci vyššiu minimálnu mzdu. Rast takýchto nákladov sa často odráža na cenovkách potravín v obchodoch. Obchodníci upozorňujú zároveň aj na vyššie náklady, ktoré majú spojené so zabezpečením hygienických a bezpečnostných opatrení – v súvislosti s pandémiou.

Výhľad

Kým v januári dosahovala inflácia úroveň 0,7 percenta, v máji spoľahlivo prekročila dve percentá a aktuálne v júni sa už dokonca priblížila k úrovni troch percent. Tento trend je v súlade s našimi očakávaniami. Celoročnú infláciu pre rok 2021 sme dosiaľ odhadovali na úrovni 1,8 percenta, ale zrejme už v najbližších týždňoch pristúpime k prehodnoteniu tohto odhadu smerom nahor – bližšie k úrovni dvoch percent. Pod vyššiu cenovú hladinu sa tento rok podpisuje najmä drahší tabak v dôsledku zvýšenej spotrebnej dane a taktiež pohonné hmoty v dôsledku vyšších cien ropy na svetových trhoch. Platiť ale budeme viac v nasledujúcich mesiacoch aj za potraviny. Drahšie stavebné materiály budú vplývať aj na vyššie ceny v oblasti bývania.  

Surovinová kríza

Nielen na Slovensku sa pomaly ale iste etabluje pojem „surovinová kríza“. Počas posledných týždňov a mesiacov sa dosť hovorilo o nedostatku surovín a vstupných materiálov potrebných pre ďalšie spracovanie. Ide napríklad o stavebníctvo, automobilovú výrobu, ale aj iné priemyselné odvetvia. Dopyt po týchto surovinách, dlhá čakacia lehota či oneskorená finalizácia mnohých produktov tak môže na trhu spôsobiť pretlak dopytu nad ponukou, čo sa môže podpísať pod zdražovanie. Globálny nedostatok surovín je ovplyvnený pandémiou Covid-19. Tá už vyše roka ovplyvňuje výrobu a systém dodávateľských reťazcov. Slovensko je veľmi otvorenou ekonomikou s vysokým vývozom, ale aj dovozom – vrátane vstupných materiálov. Vývoj teda závisí od toho, ako zvládneme pandémiu nielen u nás, ale ako tomu je aj vo svete – do ktorého vyvážame, ale z ktorého aj dovážame. A k tomu tu máme rastúci dopyt Činy, ktorý má snáď dopad na všetky oblasti ekonomiky, vrátane rastúcich cien.

Inflácia a jej dopad na úspory Slovákov

Inflácia valcuje úroky na bankových vkladoch už piaty rok po sebe. Počas posledných štyroch rokov inflácia na Slovensku vždy prevýšila úroveň úrokovej miery ako na bežných účtoch, tak aj na termínovaných vkladoch. Priemerné sadzby na vkladoch s dohodnutou dobou splatnosti od 1 do 2 rokov boli evidované počas tohto obdobia v rozpätí 0,88 až 1,06 percenta p. a. V prípade bežných účtov, teda vkladov splatných na požiadanie, išlo o ešte nižšiu úroveň 0,02 až 0,04 percenta p. a. Rast cien tovar a služieb sa v rokoch 2017 až 2020 pohyboval v rozmedzí 1,3 až 2,7 percenta. Vyplýva to z údajov Národnej banky Slovenska (NBS) a ŠÚ SR. Čo to v praxi znamená? Nominálna hodnota vkladov sa samozrejme nemení. Znižuje sa však ich kúpna sila. Za 10 tisíc eur, ktoré sme napríklad v roku 2019 uložili na termínovaný vklad pri úrokovej sadzbe 1,00 percento p. a., sme si v roku 2020 mohli pri inflácii 1,9 percenta kúpiť tovary a služby za 9 908 eur. Ani v tomto roku  tomu nebude inak, nakoľko nami očakávaná inflácia atakujúca dve percentá by mala prevýšiť úrokové miery bankových vkladov. V prípade bežných účtov aj naďalej očakávame úroky pohybujúce sa v okolí nuly, pri termínovaných vkladoch okolo jedného percenta.

Eva Sadovská

Ekonomická analytička nadnárodnej investičnej spoločnosti WOOD & Company. Predtým pôsobila o. i. ako vedúca analytička Poštovej banky. Je absolventkou Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave – odborov matematická pravdepodobnosť a štatistika, finančná a poistná matematika.