Ak ste začiatkom roka 2011 investovali 60 percent do akcií a 40 percent do dlhopisov, na svojej 40-percentnej časti ste sotva dosiahli nejaký zisk. Kým akcie vyprodukovali zisk 14,1 %, ak ste investovali napríklad do indexu S&P 500, dlhopisová časť však vyprodukovala iba 3,7 % ročne.
Mali by teda dôchodcovia a dlhodobí investori naďalej dôverovať alokácii 60/40?
Jednoduchá odpoveď znie – nie. Mali by sa vzdať dlhopisov z viacerých dôvodov.
Dlhopisy sú garantovanou stratou
Na začiatku je užitočné pripomenúť si, prečo finanční poradcovia odporúčajú investovať do dlhopisov.
Ak ide o diverzifikáciu, poradcovia sa pri budovaní portfólia často obracajú na model 60/40. Cieľom investovania 60 percent do akcií a 40 percent do dlhopisov je eliminovať riziko portfólia. Inými slovami, nedávať všetky svoje vajcia do jedného košíka.
Korelácia medzi akciami a dlhopismi je historicky nízka. V podstate platí, že keď dlhopisy stúpajú, akcie klesajú a naopak. Poradcovia sa iba snažia znížiť volatilitu alebo riziko.
A tu je hlavný problém.
Dlhopisy znižujú riziko portfólia iba za cenu istej straty. Počas posledného desaťročia nám to dáta potvrdili. Od roku 2011 rastú americké dlhopisy priemerne len o 3,7 percenta ročne. Tento trend by mal pokračovať aj v tomto desaťročí. Po 3,3 bilióna dolárov vytlačených v roku 2020 a pripravovanom stimulačnom balíku 1,9 bilióna dolárov sa kvantitatívne uvoľňovanie ešte len začína. Americký Fed sa navyše zaviazal udržať úrokové sadzby blízko nuly, a to minimálne do roku 2023. Reálne preto môžeme očakávať, že výnosy budú ešte nižšie.
Dlhopisy počas inflácie strácajú ešte viac
Viem, čo si myslíte. Výnos 3,7 percenta nie je strata.
Áno, je. Vysvetlíme si, v čom je háčik.
Hodnota dolárov a eur sa neustále znižuje tlačou peňazí. Otázka je, o koľko. Ak vezmete americký CPI ako svoj primárny indikátor inflácie, môžeme získať dojem, že ceny veľmi narástli. Problém s CPI však spočíva v jeho výpočte.
Meranie je úplne nesprávne. (Nedávno som o tom dokonca písal.) CPI je v podstate nástroj americkej vlády na manipuláciu s menami a dôchodkovým systémom. Jedným z hlavných dôvodov, prečo je CPI úplne mimo, je, že nezapočítava ceny nehnuteľností. Ak ste posledných 20 rokov nežili v jaskyni, pravdepodobne,ste si všimli, že ceny nehnuteľností narástli dvojnásobne či trojnásobne. CPI však do svojich meraní ceny nehnuteľností nezapočítava.
Našťastie existuje presnejší nástroj na meranie inflácie. Nazýva sa Chapwood Index. Podľa tohto indexu sa priemerná inflácia za posledných päť rokov pohybovala medzi 8,1 percentami a 12,9 percentami v top 10 mestách USA.
Ak vezmeme do úvahy skutočnú mieru inflácie, za posledných 10 rokov investori stratili ročne 5 až 9 percent na dlhopisovej časti svojej 40 percentnej časti vášho portfólia. Tento trend bude pokračovať aj naďalej. To isté bude platiť i pre ďalšie desaťročie.
Stručne povedané, po prerátaní skutočnej inflácie je takmer zaručené, že dlhopisy vám prerobia peniaze. Pri dlhopisoch jednoducho riskujete viac, ako môžete získať. Je to ako zachraňovať cent pred rozbehnutým parným valcom.
Zvážte alternatívy dlhopisov
Je tiež dôležité mať na pamäti, že historicky bola stratégia rozdelenia rizika medzi akcie a dlhopisy užitočná.
Už to tak však nie je. Svet sa zmenil. Otázka už znie, či mám alebo nemám vlastniť dlhopisy. Existuje mnoho ďalších tried aktív, ktoré môžete vložiť do portfólia a ktoré poskytujú vyšší výnos a nižšiu koreláciu s akciami. Medzi niektoré patria aktíva ako nehnuteľnosti (vo forme REITs), zlato, komodity, a nezabúdajme ani na najvýkonnejšiu triedu aktív za posledné desaťročie, kryptomeny.
Jednoduché odporúčanie teda znie: Zrušte dlhopisy a celú stratégiu portfólia 60/40. Už dávno nefunguje a patrí do minulého storočia.
Keď sme už pri tom, zrušte aj poradcov, ktorí vám radia kúpiť dlhopisy. Hlavným problémom finančných poradcov je, že namiesto toho, aby robili to najlepšie pre klienta, často robia to čo neohrozí ich zamestnanie.
Vyberte si radšej poradcov, ktorí si našli čas na samovzdelávanie a odvážili sa myslieť nezávisle. Inteligentní poradcovia by svojim klientom dlhopisy nenakupovali, ktoré im pri zarátaní skutočnej inflácie garantovane prerobia.
- Rastislav Vasilišin
- Rastislav Vasilišin je zakladateľ a CEO spoločnosti Virtuse Exchange. Zaoberá sa problematikou financií s dôrazom na nový trend prepájania tradičného „starého” sveta financií s novou rýchlorastúcou oblasťou krypto ekonomiky a digitálneho sveta.
- Upozornenie
Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora
