V porovnaní s februárom 2021 zdraželi najviac ceny v reštauráciách a hoteloch a to o 15,6 percenta, čo je dôsledok zmien vo financovaní obedov na základných školách ešte v septembri 2021. V prípade dopravy bol vo februári 2022 zaznamenaný medziročný nárast cien o 10,9 percenta a to pod vplyvom nárastu cien pohonných látok (o 22 %). V úvode roka si ale Slováci naďalej medziročne priplácali aj za alkoholické nápoje a tabak a to o 8,6 percenta viac. Dôvodom boli najmä tabakové výrobky, ktoré si pripisujú už niekoľko mesiacov na svoje konto prudší medziročný nárast cien kvôli vyššej spotrebnej dani.

Potraviny a bývanie sú oblasti, na ktoré Slováci zo svojich rodinných rozpočtov míňajú najviac. Potraviny im ukrajujú z ich nákladov približne pätinu, v prípade bývania ide dokonca o štvrtinu celkových spotrebných výdavkov. Aj preto sú na ich vyššie ceny spotrebitelia citlivejší. Tempo zdražovania vo februári sa zrýchlilo v oblasti potravín a nealkoholických nápojov, ale aj v oblasti bývania.  Obe tieto oblasti sa vďaka ich mohutnému zastúpeniu v spotrebnom koši podpísali výrazne pod celkový nárast a zrýchlenie spotrebiteľských cien vo februári 2022.

Oproti februáru 2021 zaznamenali výrazný nárast cien potraviny a nealkoholické nápoje a to o 9,6 percenta. Zákazníci v obchodoch platili viac najmä za oleje a tuky (26,9 %), zeleninu (19,8 %), chlieb a obilniny (11,0 %) a mlieko, syry a vajcia (9,8 %). Z nealko nápojov Slováci zaplatili viac za kávu, čaj a kakao (o 8,6 %), ale aj za minerálne vody, nealko nápoje a šťavy (o 6,2 %). To v praxi znamená, že kým vo februári 2021 urobili nákup potravín za 100 eur, vo februári 2022 zaň zaplatili takmer 110 eur. V košíkoch alebo vozíkoch pritom mali ten istý tovar.

Najzastúpenejšia položka spotrebného koša – bývanie vo februári 2022 zaznamenala medziročný nárast cien o 13,2 percenta. Dôvodom je prudký nárast cien energií, lebo ceny plynu vzrástli o 19,6 percenta, elektriny o 11,7 percenta, tepla o 12,4 percenta. Drahšie boli aj stavebné materiály, čo sa odrazilo na medziročne vyššom imputovanom nájomnom až o 15,6 percenta. O 16,3 percenta sme si priplácali aj za údržbu a opravu obydlia.

Potraviny

Dôvodov, prečo potraviny dražejú, je viacero. Čoraz viac producenti uvádzajú ako dôvod číslo jeden drahšie energie potrebné na výrobu. Ďalším dôvodom je vysoká cena ropy a následne aj pohonných látok. Potraviny je potrebné nielen vyrobiť, ale aj do obchodov prepraviť. Pri cenách potravín je vždy dôležitý aj faktor počasie, ktorý má dopad na úrodu – rastlinného pôvodu. To má následne vplyv aj na živočíšnu výrobu, t. j. na chov zvierat (v podobe drahšieho krmiva). Stav úrody sa vždy premietne do vývoja cien agrokomodít na burzách a skôr či neskôr sa to ukáže aj na cenovkách v obchodoch. Obchodníci upozorňujú zároveň aj na vyššie náklady, ktoré majú spojené so zabezpečením hygienických a bezpečnostných opatrení – v súvislosti s pandémiou. Potravinári zase vyššie náklady pociťujú aj kvôli ekologizácii výroby, zavádzaniu nových technológií či kvôli drahším obalovým materiálom.

Surovinová kríza

Už je to približne rok, kedy sa aj na Slovensku začalo hovoriť o surovinovej kríze. Tá súvisí s nedostatkom surovín a vstupných materiálov potrebných pre ďalšie spracovanie a zasiahla veľkú časť produkcie. Dopyt po surovinách, dlhá čakacia lehota či oneskorená finalizácia mnohých produktov tak na trhu spôsobujú pretlak dopytu nad ponukou, čo má za následok zdražovanie. Globálny nedostatok surovín je ovplyvnený pandémiou covidu-19. Tá už dva roky ovplyvňuje výrobu a systém dodávateľských reťazcov.

Predpoveď

Na vývoj cien bude rozhodne v nasledujúcich mesiacoch vplývať vojnový konflikt na Ukrajine. Zvyšovanie cien ropy, energií a mnohých kľúčových agrokomodít na svetových trhoch je evidentné a postupne sa to premieta aj do cien pohonných hmôt na čerpacích staniciach a taktiež do cenoviek tovarov na pultoch v našich obchodoch. Priemernú infláciu za rok 2022 sme pred vypuknutím konfliktu na Ukrajine očakávali na úrovni 6 percent. Aktuálne sa ale prikláňame k názoru, že tohtoročná inflácia bude ešte vyššia. Slováci si tak určite aj v nasledujúcich mesiacoch budú priplácať za potraviny, pohonné látky, energie, ale aj za stavebné materiály.

Počas uplynulého týždňa vydali slovenskí obchodníci deklaráciu o podržaní marží v prípade vybraných druhov potravín. Takéto podržanie marže je zo strany obchodníkov splniteľné. V praxi to ale neznamená, že ceny vybraných druhov potravín sa nebudú meniť. Ak porastú ceny vstupov, porastie aj cena tovaru na pultoch v obchodoch. A to aj pri nemeniacej sa marže. Inými slovami, ceny vybraných potravín by mali vďaka tejto deklarácii viac-menej kopírovať vývoj cien vstupov.

Ktoré domácnosti pociťujú zdražovanie najviac

Zdražovanie v obchodoch pociťujeme všetci, lebo ide o pomerne prudké a očividné zmeny. Očakávame ale, že platy na Slovensku v tomto roku porastú v priemere len o niečo pomalším tempom ako ceny v obchodoch. To v praxi znamená, že zamestnanci by si mali zo svojich tohtoročných miezd dovoliť rovnaké množstvo tovarov a služieb ako vlani alebo len o niečo menej. Zdražovanie výraznejšie ale pocítia domácnosti seniorov, ktorým sa v tomto roku valorizovali dôchodky v priemere o 1,3 percenta, čo je podstatne menej v porovnaní s  očakávanou infláciou. Ako pandémiou, tak i výraznejším zdražovaním v krajine sú ohrozené ale aj nízkopríjmové domácnosti, domácnosti nezamestnaných, domácnosti jedného rodiča s deťmi, domácnosti s viacerými deťmi, ale i (a v neposlednom rade) domácnosti so zdravotne znevýhodnenými členmi.

Inflácia a jej dopad na úspory

Rýchle zdražovanie nie je dobrou správou pre naše peňaženky. Vysoká inflácia nielenže oslabuje reálny rast platov, ale znehodnocuje aj úspory obyvateľov na účtoch v bankách. Nakoľko účty v bankách sú úročené nulou a vklady sotva jedným percentom v priemere. Inflácia valcuje úroky na bankových vkladoch už šiesty rok po sebe (zahŕňajúc už aj rok 2022). Počas predchádzajúcich 5 rokov inflácia na Slovensku vždy prevýšila úroveň úrokovej miery na bežných účtoch, tak aj na termínovaných vkladoch. Priemerný rast cien tovarov a služieb sa v rokoch 2017 až 2021 pohyboval v rozmedzí 1,3 až 3,2 percenta. V roku 2022  tomu nebude inak, nakoľko nami očakávaná inflácia spoľahlivo prevýši úrokové miery na bankových účtoch či vkladoch.

Eva Sadovská

Ekonomická analytička nadnárodnej investičnej spoločnosti WOOD & Company. Predtým pôsobila o. i. ako vedúca analytička Poštovej banky. Je absolventkou Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave – odborov matematická pravdepodobnosť a štatistika, finančná a poistná matematika.

Upozornenie

Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora