Igor Matovič má pravdu, že PCR testy nie sú dokonalé.
Tieto testy sa snažia násobiť malú genetickú vzorku vírusu v laboratórnych podmienkach. Na získanie pozitívnej vzorky je treba 37 až 40 cyklov násobenia. Ak sa dovtedy nevytvorí dostatočný objem DNA vírusu, je test považovaný za negatívny. Čím menej cyklov treba, tým je virálna nálož vyššia a človek je infekčnejší.
Problémy PCR testov
PCR testy sú však tak citlivé, že detegujú mnohých ľudí aj s nízkou virálnou náložou. Takýto ľudia buď nie sú infekční, alebo už prekonali kritické štádium choroby. Podľa výskumov je človek najinfekčnejší už 1,3 dňa od objavenia sa príznakov. Po desiatich dňoch jeho infekčnosť prudko klesá, no PCR testy stále zachytia, že je pozitívny. Takže mnoho PCR pozitívnych ľudí už nie je infekčných.
Na Slovensku je problém násobený tým, že výsledky PCR testov sa udávajú binárne: buď pozitívne alebo negatívne. Inde vo svete sa udáva aj virálna nálož pomocou počtu cyklov potrebných na získanie pozitívnej vzorky. Keďže existuje silný vzťah medzi virálnou náložou a infekčnosťou, počet cyklov dokáže odhaliť aj stupeň ohrozenia ostatných ľudí. Nie však na Slovensku, čo je obrovská škoda pri boji s epidémiou.
Matovičovo klamstvo
Antigénový test môže byť aj vzhľadom k jeho cene vhodnejší na hľadanie infekčných ľudí. Na antigénový test netreba laboratórne podmienky. Test sa už nezameriava na násobenie genetického materiálu, ale na hľadanie proteínov na povrchu vírusov.
Premiér viac krát cez víkend povedal, že antigénové testy dokážu odhaliť všetkých infekčných ľudí. „Papier nie je, že som negatívny, ale že nie som momentálne infekčný,“ povedal pre DenníkN.
Tento Matovičov výrok je nepravdivý. Minister zdravotníctva Marek Krajčí je omnoho obozretnejší, keď tvrdí, že „antigénové testy zachytia len najinfekčnejších pacientov, teda zhruba 30 percent pozitívnych na covid-19“. Má pravdu, antigénové testy zachytia iba najinfekčnejších pacientov. Aj to nie všetkých.
Presná hranica neexistuje
Vedcom sa nepodarila nájsť úroveň virálnej nálože, na základe ktorej sa dá povedať, že človek je infekčný a na základe ktorej už nie je. Platí, že čím je virálna nálož vyššia, tým infekčnejší je. S poklesom virálnej nálože infekčnosť klesá, no tá závisí od človeku k človeku.
„Stále nie je zrejmé, aký je prah virálnej nálože, pod ktorou už osoba nie je nákazlivá,“ tvrdí pre Nature Mariona Coopmansová z Univerzitného medického centra v Rotterdame. M. Coopmansová okrem iného spolupracuje so Svetovou zdravotníckou organizáciou na hodnotení rýchlych testov.
Oficiálne stanovisko Svetovej zdravotníckej organizácie je jednoznačné: negatívny antigénový test nedokáže vylúčiť aktívnu infekciu Covid-19. Je nepravdepodobné, že by na toto stanovisko premiéra nikto neupozornil.
Nevhodné pre skríning
Podobný pohľad zastávajú vedci po celom svete. Jedna z najväčších sietí laboratórií Synlab tvrdí, že neexistuje dôkaz, že antigénové testy nedetegujú neinfekčných pacientov. Dokonca aj pre pacientov s najväčšou virálnou náložou mnohé antigénové testy ukazujú chybný výsledok. So znižovaním vírusovej nálože, počet chybných výsledkov prudko rastie. Niektoré antigénové testy nezachytia až 18 percent vysoko infekčných pacientov s najvyššou virálnou náložou.
Aj to je dôvod, prečo Synlab tvrdí, že antigénové testy nie sú vhodné pre široký skríning populácie. Ešte vážnejším problémom je, že antigénové testy na rozdiel od PCR testov, nezachytia ani nástup infekcie, kedy je človek najnákazlivejší. Je správne, že slovenské orgány na tento aspekt upozorňujú.
Svetová zdravotnícka organizácia tieto obavy pretavila do všeobecných odporúčaní vydaných v septembri. Podľa nej nie sú antigénové testy vhodné pre ľudí bez príznakov, pri populácii s nízkou prevalenciou alebo na hraniciach. Igor Matovič tieto odporúčania ignoruje.
Diera do sveta
Premiér chce spraviť dieru do sveta tým, že otestuje celú slovenskú populáciu. Teoreticky by to diera do sveta aj mohla byť. Dokonca niektorí epidemiológovia s myšlienkou širokého antigénového testovania súhlasia. Pokiaľ by sme mali k dispozícii presné a citlivé testy, tie by dokázali odhaliť väčšinu infekčných ľudí. Také však nemáme, a je otázne, či už existujú.
Úprimne povedané, ani nevieme, čo máme. Máme rôzne testy s rôznou kvalitou. Niektoré môžu byť vysoko kvalitné a niektoré môže byť úplne braky. Ak by Slovensko malo svet niečo naučiť, malo by testovanie robiť poriadne.
Poriadne znamená, že niekoľko tisíc testovaných postúpi všetky testy – aj PCR odhaľujúcu veľkosť vírusovej nálože, aj antigénové testy, a to od všetkých našich dodávateľov. To by mala byť skutočná pilotná fáza. Na základe výsledkov sa určí, koľko z testovaných je falošne negatívnych a koľko falošne pozitívnych. Akonáhle budeme mať takéto čísla, budeme vedieť, či sa antigénové testovanie oplatí robiť alebo nie.
Matovičov chaos
Postupovanie systematicky a vedecky ale nie je Matovičov štýl. Omnoho zaujímavejšie je robiť si na testovaní PR a tvrdiť, koľko infekčných ľudí sme dokázali nájsť a poslať do karantény. Nikto však v skutočnosti nevie, koľko infekčných uniklo a koľko z pozitívne testovaných v skutočnosti nie je infekčných.
Slovenský celoplošný spôsob testovania by pravdepodobne nikde v civilizovanom svete neprešiel. Veľká časť Slovenska ale toleruje premiérovi jeho eskapády, keďže verí, že to myslí dobre a dôveruje jeho slovám, že antigénové testy zachytia všetkých infekčných. No nie je to pravda.
Obavy potvrdzuje aj fakt, že za premiérom už nestoja epidemiológovia a vedci. Stoja za ním iba ľudia, ktorí sú platení štátom, a ktorí sú od neho závislí. Takýto spôsob politiky a manažovania krajiny nás vracia späť v čase.
Koronakríza naplno odhalila, ako krehké Slovensko je, ako sa nedokáže systematicky pripraviť na veľké výzvy. A ako napokon koná unáhlene a v panike. S takto chaotickým prístupom dieru do sveta rozhodne nespravíme.
