Igor Matovič si kreslí plán, ako prefackať Richarda Sulíka

Taraba sa rokovaniam s Kollárom či Matovičom nebráni. Do konca leta si zrejme dohodnú niečo, čo by sa dalo nazvať pakt o neútočení. Alebo tichá dohoda o tolerancii menšinovej vlády. Matovičovi by to umožnilo pokoriť Sulíka, zamávať mu na rozlúčku a vládnuť nejaký čas ďalej. No bez pevnej väčšiny a s nožom na krku.

Očakávať od rokovaní s Tarabom viac by bolo asi prudko nereálne. A nielen preto, že časť ministrov a poslancov sa desí zaklínadla s logom „závislosť od fašistov“.

Problém má – na čo sa často zabúda – aj opačný koniec. Aj Tarabu desí predstava, že by mal verne podporovať vládu s Remišovou či Naďom. A ich politiku vyzbrojovania Ukrajiny a obchodných sankcií. To isté platí o ďalších poslancoch okolo Tarabu, ktorí prišli do parlamentu na kandidátke kotlebovcov. Profilujú sa ako radikálne opoziční a konzervatívni poslanci, pre ktorých je neprijateľné podporovať súčasný silne „atlantický“ kurz vlády.

Keď médiá zavádzajú

O celé nedorozumenie sa postarali progresívne médiá, keď pri májovom hlasovaní o podpore rodín hystericky a nepravdivo písali o „novej koalícii Matoviča s fašistami“. Teraz médiá ten istý obraz preklápajú do ďalšej kapitoly. Píšu o závislosti vlády od fašistov, ak Heger nesplní podmienky Sulíka.

A opäť hrubo zavádzajú.

V máji Matovič rokoval s kotlebovcami, aby presadil podporu rodín, ktorú považoval za svoju kľúčovú agendu. A cez ktorú potreboval zvýšiť verejnú podporu Obyčajných. O nič iné vtedy nešlo, len o podporu pre jeden návrh Obyčajných (tak ako to bolo v minulosti aj pri interrupciách a podobných témach). „Nová koalícia s fašistami“ bol výmysel médií, nie reálna ambícia v OĽaNO.

Pokiaľ ide o pokusy zabezpečiť Hegerovej vláde prežitie aj bez SaS, platí to isté. V OĽaNO nechcú nijaké zmluvy s extrémistami. S Kotlebovou stranou ani s Republikou sa o podpore vlády nerokuje.

Matovič (Kollár) sa pokúšajú o dohodu s Tarabom a Kuffovcami. Teda s poslancami, ktorí sa jasne dištancovali aj od kotlebovcov, aj od neonacistickej ideológie.

Snahy nálepkovať Tarabu ako fašistu sú hlúpe. Rovnako ako boli hlúpe snahy progresívcov urobiť fašistu zo Sulíka (stalo sa mu to v roku 2017 za to, že islam považoval za nezlučiteľný so západnou liberálnou demokraciou).

Nie, naozaj to nie je tak, že by mal Heger nahradiť „fašistu Sulíka“ za „fašistu Tarabu“. Nebláznime.