Hrdinovia, neonacisti či niečo medzi? Svet aj Slovensko rieši otázku, ako veľmi sa Azov zmenil

Robí Kremeľ v súvislosti s ním búrku v pohári vody alebo by sme mali byť pri rehabilitácii Azovu nanajvýš opatrní? Táto otázka dokonca driemala aj v pozadí nedeľnej diskusnej relácie, v ktorej sa stretol expremiér Peter Pellegrini a ministerska spravodlivosti Mária Kolíková.

Od začiatku ruskej agresie voči Ukrajine v utorok uplynuli presne tri mesiace. Keď prezident Vladimir Putin v skorých ranných hodinách 24. februára oznamoval začiatok takzvanej špeciálnej vojenskej operácie, jedným z hlavných zámerov bolo denacifikovanie tohto susedného štátu.

Hneď na začiatok treba uviesť, že z medzinárodnoprávneho aj politického hľadiska neexistuje argument, ktorý by vedenie vojny proti druhej krajine – obzvlášť v tomto rozsahu – ospravedlňoval prítomnosťou krajne pravicového extrémizmu. Platí to bez ohľadu na veľkosť problému.

Faktom však je, že na Ukrajine boli a sú nacistické a nacionalistické prvky prítomné. V tejto súvislosti možno spomenúť okrajové politické strany Pravý Sektor alebo Sloboda, heroizovanie kontroverzného Stepana Banderu aj zo strany prozápadného exprezidenta Viktora Juščenka či organizovanie krajne pravicových vojenských táborov pre deti.

Momentálne najväčšiu pozornosť v tomto smere ale púta batalión Azov, ktorý až donedávna vzdoroval prevahe okupantov pri obrane ukrajinského prístavného mesta Mariupol. Sú však výčitky o jeho nacizme relevantné alebo ide o ďalšiu z rovín ruskej propagandy?

Časy, keď sa pätinou nacistov netajil ani hovorca

Azov vznikol v turbulentných časoch začiatkom júna 2014 po tom, ako ukrajinský minister vnútra Arsenij Avakov povolil vznik dobrovoľných polovojenských jednotiek. O financovanie skupiny zloženej nielen z Ukrajincov, ale aj z občanov mnohých iných štátov, sa postaral jeden z najbohatších oligarchov Ihor Kolomojskij. Presný počet jeho členov nie je známy, no súčasné odhady hovoria o 900 až 2 500 mužoch.

O vysoko problematickej povahe Azovu zo začiatku v podstate neexistovali žiadne spory. Veľavravná je už len jeho pôvodná vlajka. Symbol na nej vyobrazený pripomína germánsku runu eihwaz. Toto znamenie počas druhej svetovej vojny často používali nacisti, najmä nacistickí záškodníci Werwolfovci. Podobný vlčí hák používala vo svojom znaku aj 2. tanková divízia Waffen-SS „Das Reich“. Na vlajke bataliónu sa v pozadí nachádza aj okultistický a nacistami hojne využívaný symbol čierneho slnka.

Azov na začiatku pôsobenia viedol Andrij Bely Vozd (prezývka Biely vodca) Bileckyj, ktorý ešte v roku 2010 podľa britského denníka Guardian bez okolkov hovoril o tom, že úlohou ukrajinského národa je „viesť biele rasy sveta v záverečnej krížovej výprave… proti Semitmi vedeným podľuďom“.

Samotný hovorca pluku Azov Andrij Ďačenko v roku 2015 povedal, že približne 10 až 20 percent jeho členov tvorili nacisti. Hoci bol Azov vo svojich počiatkoch menej početný, išlo by o desiatky až stovky mužov sympatizujúcich s najtvrdšou totalitou, akú ľudstvo pozná. Vplyv ich osobného presvedčenia na filozofiu tejto bojovej skupiny ale Ďačenko marginalizoval.

Súčasťou Azova boli aj členovia ultranacionalistickej organizácie Patriots of Ukraine (Patrioti Ukrajiny) a neonacistického zoskupenia Social-National Assembly (Sociálno-národného zhromaždenia). Tieto organizácie v minulosti podľa Aljazeery útočili na ukrajinské menšiny, napríklad na Rómov.

Správa Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) z roku 2016 obviňuje Azov z porušovania medzinárodného humanitárneho práva. V regióne Donbasu sa mal dopustiť tých najťažších zločinov vrátane znásilňovania a mučenia zajatcov. Správa podrobne popisuje konkrétne incidenty za obdobie od novembra 2015 do februára 2016.

O rok neskôr, v roku 2017, zverejnil Azov na svojom oficiálnom YouTube kanáli bizarné video svedčiace o tom, že svoju filozofiu čiastočne opiera aj o pohanstvo, ktoré je s nacizmom úzko previazané. Na zázname vidno jeho členov vztyčovať drevenú sochu slovanského boha Perúna, pričom sa pri krvavom rituáli režú nožom do ruky a predvádzajú gestá pripomínajúce hajlovanie.

Znepokojený bol aj náš rezort vnútra