Hľadá sa opozícia. Slovensko potrebuje kredibilnú opozíciu viac ako inokedy

Sloboda slova sa končí tam, kde sa končí názorová zhoda s Igorom Matovičom. O tomto pravidle sa mohli v posledných týždňoch presvedčiť koaliční politici z radov SaS, ale aj mnohí odborníci z Pandemickej komisie a Ústredného krízového štábu. Tvrdý útok proti každému odporcovi pandemickej politiky vlády Igora Matoviča sa stal takmer každodennou záležitosťou.

Napriek mnohým hlasom spochybňujúcim efektivitu a výsledky celoplošného testovania, predseda vlády sa naďalej skrýva za anonymnými odborníkmi, ktorých nechce dať „roztrhnúť“ vo verejnej debate. Aj keby sme verili tomu, že títo odborníci naozaj existujú, mnohé otázky zostali naďalej nezodpovedané.

Despotická komunikácia premiéra však nie je jediným problémom, ktorý robí zo slovenského boja proti pandémii frašku. Pravdou je, že na nekvalitnú politickú debatu sú potrebné dve strany. Dnešný „výkvet“ slovenskej opozície už dlhšiu dobu ukazuje, že za vládou Igora Matoviča nechce zaostávať.

Smutnou realitou dneška je, že kritizovať konanie vlády bez vypočutia si všetkých možných prirovnaní s Robertom Ficom, Marianom Kotlebom a finančnými skupinami je prakticky nemožné. Slovensko však potrebuje kvalitnú opozíciu a potrebuje ju teraz.

Smer je nové OĽaNO

Výsledky parlamentných volieb vytvorili veľmi špecifický obraz opozície. Zatiaľ čo takmer 30 percent hlasov na menšie politické subjekty prepadlo, v parlamente zasadli len dve opozičné sily. Žiadna z nich však nedokázala vytvoriť meritórnu debatu o protipandemických opatreniach a už vôbec nevedela prísť so svojim vlastným plánom.

Smer-SD sa po svojej schizme s hlasistami Petra Pellegriniho rozhodol pod krídlami nového predsedníctva ešte viac obrátiť smerom k demagógii a polarizácii spoločnosti. Virálne videá Ľuboša Blahu a tlačové konferencie Roberta Fica sa začínajú stále viac podobať na opozičný štýl politiky Igora Matoviča pred jeho nástupom k moci.

Peter Pellegrini vo svojich vyjadreniach pôsobí však viac ako tlačový referent Zuzany Čaputovej než sebavedomý líder opozície

Vecnej argumentácie je tam ako šafranu, ale osobných narážok a kontroverzných rečí neúrekom. Podľa tejto politickej školy volič nečaká riešenia, ale čo najväčšiu kontroverziu a potýčky na sociálnych sieťach.

Kotlebovci so svojím postojom voči pandémii tvoria osobitnú kapitolu. V závislosti od ich potreby pandémia vôbec neexistuje, je len obyčajnou chrípkou alebo za ňu môže globálne spiknutie s cieľom začipovania svetovej populácie.

Hra na legitimitu

Hlas-SD Petra Pellegriniho sa snaží odlišovať od „výkvetu“ slovenskej opozície a pôsobiť ako meritórna opozícia. Výsledky tejto komunikačnej stratégie sú však otázne. Vyjadrenia Richarda Rašiho alebo Denisy Sakovej o slovenskom zdravotníctve a pandemickej politike znejú prinajmenšom pokrytecky. Ťažko je zobrať do úvahy názory a nápady osôb, ktoré nezvládali výkon svojej fukncie aj za normálnych okolností.

Situáciu sa snaží zachraňovať líder strany Peter Pellegrini. Vo svojich vyjadreniach pôsobí však viac ako tlačový referent Zuzany Čaputovej než sebavedomý líder opozície. Porovnanie s prezidentkou nie je však produktom náhody.

Bývalý premiér sa už dlhšiu dobu pokúša o získanie si dôvery voličov tými istými metódami ako Zuzana Čaputová. Na prvý pohľad pokojné a vyvážené vyhlásenia môžu vyvolávať dôveru (čoho výsledkom je popularita Hlasu v prieskumoch), no pri ich bližšej analýze narazíme na obsahovú plytkosť bez širšej vízie riešenia problému.

Slovensko potrebuje opozíciu

Každá demokratická vláda potrebuje pre svoje úspešné pôsobenie aj meritórnu opozíciu. Aj keď opozícia zastupuje menšinu občanov, jej úlohou je konfrontovať, pýtať sa a kritizovať plány a nariadenia vlády.

Problémom Slovenska je však to, že v posledných parlamentných voľbách 30 percent voličov ostalo bez reprezentácie a v parlamentnej opozícii nastala intelektuálna prázdnota. Opozícia nie je vo väčšine prípadov schopná postaviť sa vládnym politikom na meritórny odpor a najviac na to doplácajú práve bežní obyvatelia.

Niektorí by mohli ukázať na mimoparlamentné strany ako na budúcnosť opozície. Krutou pravdou však je, že tieto strany bez reprezentácie v parlamente (a s tým spojeného mediálneho pokrytia) nemajú žiadne slovo.

Aj keď strany ako KDH alebo PS majú útržky pozornosti vďaka mandátom v europarlamente, europoslanci sa vzhľadom na svoje vyťaženie v Bruseli nemajú ako aktívne podieľať na domácej politike.

Slovensko v čase pandémie však potrebuje zmysluplnú opozíciu ako soľ.