OĽaNO nie je len najsilnejšie vládne zoskupenie, ale aj stav mysle. Orientálny mix obyčajných ľudí a oddaných osobností priniesol do sveta slovenskej politiky vánok autenticity a bizáru. Azda každý už počul o erudovaných vývodoch Joža Pročka, Romany Tabak alebo Erika Ňarjaša.
Nedostatok sebareflexie a prejavy servilnosti hraničiace so sektárstvom len upevňovali presvedčenie, že pri voľbách došlo k zásadnej systémovej chybe. S každou koaličnou roztržkou pribúdali kritické hlasy a nevraživosť voči vláde stúpala. Napriek tomu sa našli aj ľudia, ktorí sa naďalej snažili pripomínať, že aj v OĽaNO sa dajú nájsť rozumné osoby. Jednou z nich je aj podpredseda parlamentu Gábor Grendel. V piatok sa však dopustil fatálnej chyby. Dovolil si spochybniť konanie prezidentky.
V statuse na sociálnej sieti ponúkol svojim fanúšikom zaujímavú teóriu. Apel Petra Pellegriniho na podporu očkovania seniorov a kritika Eduarda Hegera zo strany Grasalkovičovho paláca mali byť súčasťou koordinovaného protivládneho úsilia. Byzantskú nádvornú intrigu dotvára zmienka o tajuplnom stretnutí dvojice Čaputová-Pellegrini. Novinári sa pri jej príležitosti mali zaviazať k omerte a kolektívne mlčať. Všetko v mene rozbitia súčasnej vlády.
Jednoducho povedané, vysokopostavený hodnostár a bývalý novinár si pomýlil pojmy s dojmami. Dopustil sa amatérskej chyby a kvôli špekulantskému slovníku otvoril priestor pre svoju vlastnú diskreditáciu. Nakoľko pri otázke novinárskej cenzúry výrazne uletel, jeho kontroverzný postreh otvoril veľmi zaujímavú tému.
Hegerov puč proti Matovičovi na riešenie situácie? Márny sen, je neskoro, pohár vypijeme do dna
Stretnutie s diablom
Informácie o neverejnom stretnutí boli napokon potvrdené samotnými aktérmi. Obe strany však jednoznačne popreli koordináciu svojho úsilia a označili ju za konšpiráciu. Poradca prezidentky Martin Burgr sa nezabudol zmieniť o tom, že stretnutia s politikmi mimo kamier sú bežnou záležitosťou. Nemýli sa.
Výkon prezidentskej funkcie sa prirodzene spája s rôznymi stretnutiami. Výnimkou nie sú ani rokovania s predstaviteľmi opozície. Situácia naberá problematické črty v okamihu, kedy vzniká informačný chaos. Ešte pred niekoľkými dňami sa slová prezidentky na adresu premiéra v niektorých kruhoch interpretovali ako výzva na odvolanie Igora Matoviča z postu ministra financií. Išlo pritom o riadne ohlásenú a široko medializovanú udalosť.
Kritizovať Grasalkovičov palác sa jednoducho nevypláca
Ako zo samotného názvu vyplýva, aktéri neverejných stretnutí nemajú povinnosť o nich informovať. Aj keď tvrdenia podpredsedu parlamentu sa nesú v znamení špekulácie, otázka, o čom začiatkom decembra rokovala Zuzana Čaputová s Petrom Pellegrinim, je absolútne na mieste. Prinajmenšom si zaslúži rovnakú pozornosť ako iné politické rokovania podobného formátu.
Aj keby existovala nejaká hypotetická dohoda o politickej spolupráci medzi spomínanou dvojicou, išlo by o úplne prirodzenú súčasť mocenského boja. Tajnostkárska atmosféra len prispieva k vzniku rôznych špekulácii a konšpiračných teórii. Nie je sa preto čomu čudovať.
Urážka majestátu
Rétorika členov OĽaNO vo vzťahu k prezidentke by sa dala označiť aj ako prejav syndrómu obliehanej pevnosti. Narastajúca politická izolácia a klesajúca podpora môže u mnohých sympatizantov hnutia vyvolávať pocit paranoje a ohrozenia. Vtedy je ľahko vytvoriť obraz nepriateľského sprisahania, ktoré sa dá poraziť len vďaka spoločnému úsiliu a dôvere v lídra strany.
Šírenie podobných teórií nemusí byť len súčasťou politického boja, ale aj nástrojom pre konsolidáciu vlastného elektorátu v strachu pred vonkajším nepriateľom. Nejde o nič nové, prakticky každá politická strana sa niekedy otrela o podobnú prax. Gábor Grendel si však zvolil nesprávny terč. Spochybniť morálny kompas prezidentky je v našich končinách synonymom pre urážku panovníckeho majestátu.
Očista štátu na (ne)slovenský spôsob. Ako OĽaNO opísalo domácu úlohu od Poľska
S plným vedomím si môžeme predstaviť scenár, kde by podobný status bol adresovaný inému politikovi a nestretol by sa s výraznou kritikou. Politický spolok Igora Matoviča už dlho používa propagandistický slovník voči lídrom opozície. Nešetrí pritom ani svojich vlastných koaličných partnerov. Na názor sa opýtajte hocijakého politika SaS.
Ponaučenie zo statusovej príhody je pritom pomerne jednoduché. Kritizovať Grasalkovičov palác sa jednoducho nevypláca. To platí aj vtedy, keď by sa reči o tajnej spolupráci s Hlasom ukázali ako pravdivé. Každá krajina predsa potrebuje nejaké politické istoty.
