Jej dôsledkom je aj pokles príjmov do verejných rozpočtov a nárast zdravotníckych výdavkov, či príspevky na udržanie predmetu podnikania malých a stredných firiem.
Pokiaľ bola finančná kríza z roku 2009 riešená skôr obmedzovaním a teda šetrením peňazí, terajšia kríza sa rieši naopak tlačením čoraz vyššieho objemu peňazí zo strany centrálnych bank a tiež vládnymi finančnými stimulmi, či aj fiškálnymi stimulmi na európskej úrovni.
Pokiaľ ide o peniaze z ECB, tieto sa poskytujú za nízky úrok, v prípade štátnych dlhopisov dokonca v niektorých prípadoch za úrok záporný.
Dochádza k nárastu akciových indexov, ktoré nezodpovedajú ekonomickým výsledkom svojich emitentov a zvyšujú sa ceny nehnuteľností - ich percentuálny rast je vyšší ako percentuálny rast miezd kupujúcich.
Tak ako v minulej finančnej kríze, aj teraz vykazujú najvyššie deficity verejných financií a verejného dlhu k HDP južné krajiny eurozóny.
Tieto majú nielen najnižšiu pôrodnosť, ale aj najvyššie straty na ľudských životoch počas koronakrízy. Ich ekonomiky sú predovšetkým orientované na poskytovanie služieb cestovného ruchu, ktorý je teraz na kolenách.
Z členských krajín eurozóny sa najlepšie darí Nemecku, ktoré v dobrých časoch zbytočne nerozhadzovalo verejné peniaze v rámci sociálnych balíčkov, ale systematicky vytváralo rozpočtové prebytky.
S vyrovnaným štátnym rozpočtom nateraz nebude môcť kalkulovať žiadna členská krajina EÚ. Dodržiavanie rozpočtových kritérií stability eura sa práve kvôli masívnym dlhom južanských krajín odsúva do budúcna.
ECB naďalej tlačí masy nekrytých peňazí a za cenu nízkych a záporných úrokov odkupuje verejné dlhy eurozóny. Zároveň nie je schopná menovou politikou ani naštartovať primeranú mieru inflácie, ktorá by dokázala zmierniť terajšie obrovské zadlženie väčšiny účastníkov trhu.
To je dôvod, prečo sa na finančných trhoch sa čoraz viac hovorí o internetových virtuálnych menách.
Obrovský nárast ceny bitcoinu medzi finančníkmi vyvoláva oprávnené diskusie, či dokáže virtuálna mena byť bezpečným prístavom na ochranu uchovania hodnôt aktív, ktorú doteraz zabezpečovalo zlato.
Prudký nárast a pokles hodnoty bitcoinu má totiž vplyv na cenovú stabilitu, čo znamená, že nemôže nahradiť žiadnu z terajších svetových rezervných mien.
Namieste je otázka či terajšie obrovské masy lacných a nekrytých peňazí a na druhej strane štátnych dlhopisov so zápornými úrokmi, nie sú tiež peniaze v bubline, čo môže byť jeden z dôvodov, prečo sa veľkí investori čoraz viac zaujímajú o virtuálne internetové meny.
Bitcoin predstavuje odvrátenú stranu papierových aj mincových peňazí. Jeho maximálny vyťažený počet je stanovený na 21 miliónov, čo môže byt ďalším dôvodom nárastu jeho hodnoty, ktorá ale neodráža aktuálny stav globálnej ekonomiky.
Terajšie klasické peniaze centrálnych bank sú centralizované meny so svojím funkciami a síce zúčtovacou, výmennou a nositeľom hodnôt, ktoré decentralizovaná mena bitcoin zatiaľ nemá.
Jeho prudko narastajúca a klesajúca hodnota tak neodráža reálnu ekonomiku a preto je zo strany ECB odmietaná aj z dôvodu, že sa nedá regulovať priamymi ani nepriamymi nástrojmi menovej politik, a teda ani kontrolovať.
Zabezpečiť požadovanú bezpečnosť chce ECB dosiahnuť zavedením vlastného centrálneho digitálneho eura, a tým zabrániť celému radu podvodov, s ktorými sú decentralizované digitálne meny spájané.
Ako digitálne meny centrálnych bank napokon ovplyvnia hotovostné platby zatiaľ nebudeme špekulovať, ale Čína je v tejto oblasti už niekoľko rokov pred nami..
- Upozornenie
Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora
