Svetová ekonomika by mala v budúcom roku mierne spomaliť tempo rastu, keď sa začne s oneskorením viac prejavovať efekt prísnejšej menovej politiky s vyššími úrokovými sadzbami. Rast bude limitovať aj vysoké využitie zdrojov na čele s pracovnou silou a menšia podpora zo strany fiškálnej politiky. Disinflačný vývoj by mal ďalej pokračovať, pričom tempo rastu spotrebiteľských cien by malo konvergovať k cieľovým úrovniam centrálnych bánk, čo im dá priestor na znižovanie základných sadzieb okolo polovice roka. Takéto prostredie by malo priať dlhopisovým investíciám. Priestor na rast akcií bude zrejme limitovaný vzhľadom na bohaté valuácie najmä na Wall Street a nízku rizikovú prémiu.

Pomalší, ale odolný rast

Globálny ekonomický rast by mal mierne klesnúť pod trojpercentnú dynamiku prekvapujúco dobrého roka 2023. Spomalenie sa bude týkať viac rozvinutých krajín, kde by sa s latenciou mal prejaviť efekt ostatného sprísňovania menovej politiky. Agregátne ich rast len mierne presiahne jednopercentné tempo, kde ťahúňom ostane opäť robustná americká ekonomika so silným trhom práce a spotrebou domácností. Jej rast sa však spomalí pod dve percentá.

Väčšina hlavných rozvinutých ekonomík porastie o necelé percento s nízkym, zhruba 0,5-percentným rastom eurozóny, ktorú bude brzdiť aj slabý zahraničný obchod. Rozvíjajúci sa svet by mal dosiahnuť približne štvorpercentnú dynamiku rastu, keď svižný rast Indie, Indonézie a Filipín bude kompenzovaný relatívne pomalým čínskym rastom, ktorý nedosiahne päťpercentnú úroveň pre slabosť realitného sektora a súkromnej spotreby. Čína však zostane aj v roku 2024 hlavným prispievateľom k rastu svetovej ekonomiky, keď jej pomôže podporná politika v oblasti výstavby infraštruktúry a priemyselných investícií.

Inflačný ústup znamená oživenie spotreby

Inflačný protivietor by mal v roku 2024 pokračovať v ústupe a spotrebiteľské ceny by na globálnej úrovni mali spomaliť tempo rastu pod tri percentá zo štyroch percent v tomto roku. Vo väčšine vyspelých krajín bude chýbať už len malý posledný krok, aby sa dostali k cieľovej dvojpercentnej dynamike. Problémom budú silné trhy práce s mierami nezamestnanosti na multidekádnych či historických minimách s rýchlym rastom miezd a následne ceny služieb, teda jadrová inflácia mimo potravín a energií. Rázne zvoľnenie inflačných tlakov by malo znamenať obnovu rastu reálnych disponibilných príjmov domácností. To by malo viesť k oživeniu ich spotreby, ktorá je hlavnou zložkou ekonomiky vyspelých krajín, a udržať ich rast HDP v kladných číslach.

Obrat v menovej politike podporí investície

Čoraz presvedčivejší a hmatateľnejší disinflačný vývoj spolu s určitým chladnutím ekonomickej aktivity v ostatných mesiacoch by mal dať priestor väčšine hlavných svetových centrálnych bánk, aby nedržali menovú politiku značne utiahnutú príliš dlhý čas. Predpokladáme, že okolo leta budúceho roka začnú s postupným graduálnym znižovaním základných úrokových sadzieb. Nebudeme prekvapení, ak Fed a ECB doručia štyri „cuty“ a v prípade ráznejšieho spomalenia ekonomiky až päť „cutov“ po 25 bázických bodov do konca roka.

To však bude znamenať, že nastavenie menovej politiky ostane stále reštriktívne nad neutrálnymi sadzbami, a neočakávame návrat k nulovým úrokom ani za horizontom budúceho roka. Obrat v menovej politike s ústupom inflačných tlakov by sa mal premietnuť aj do poklesu dlhopisových výnosových kriviek a ich odinvertovania, teda do rýchlejšieho poklesu sadzieb na krátkych koncoch v porovnaní s dlhými koncami. Nižšie úrokové sadzby by mali zároveň prispieť aj k postupnému oživeniu investičnej aktivity.

Wall Street počíta s perfektným scenárom

Z makroekonomického hľadiska stojíme na optimistickej strane konsenzov, keď očakávame pokračovanie solídneho globálneho ekonomického rastu pri ďalšom zvoľňovaní inflácie a zrýchlenie rastu firemných ziskov oproti roku 2023. No aj keď veríme v tento scenár jemného zosadnutia (v prípade eurozóny nie príliš hrboľatého), zdá sa nám, že v cenách akcií na oboch brehoch Atlantiku je pred začiatkom budúceho roka započítanej až „priveľa eufórie, bez priestoru na sklamanie.“

Rizikom je najmä očakávanie skorého a rýchleho uvoľňovania menových politík (v porovnaní s tým, čo naznačujú centrálne banky), ktoré nemusí nastať, a to isté platí o raste firemných ziskov. Okrem toho valuácie globálneho akciového trhu a najmä amerických akcií sú bohaté nad dlhodobými priemermi a akciová riziková prémia je nízka. Priestor na rast Wall Street, ako aj európskych akcií v budúcom roku sa nám javí ako relatívne obmedzený, najviac na úrovni nízkeho jednociferného zisku. Lepší pomer rizika a výnosu je v prípade Japonska či rozvíjajúcich sa krajín Ázie. Zaujímavé výnosy pri zohľadnení rizika by mohli doručiť vybrané dlhopisy. Už len kupónové platby pri mnohých triedach podnikových dlhopisov by mali vo všeobecnosti porážať infláciu a k tomu sa môže pridať ešte atraktívne precenenie pri predpoklade ďalšieho poklesu trhových úrokových sadzieb.

Riziká sa nestratili

Pravdepodobnosť recesie v Spojených štátoch aj v eurozóne v ostatných mesiacoch klesla, no stále ostáva zvýšená. Stále nemožno vylúčiť príchod plytkej recesie na Západ, keď je náročné odhadnúť plný oneskorený efekt ostatného zvyšovania úrokových sadzieb centrálnymi bankami, ktoré ho mohli prestreliť. Veľkým zdrojom rizika je aj Čína v prípade prehĺbenie krízy realitného sektora, ktorá by vyústila do série defaultov developerov. Viedlo by to k podkopaniu spotreby domácností aj investičnej aktivity s výraznou deceleráciou ekonomického rastu s negatívnym dosahom na zvyšok sveta cez exportný kanál. Zdrojom neistoty bude naďalej napätý geopolitický vývoj. Pozitívnym rizikom by bola americká ekonomika viac odolná voči prísnejšej menovej politike v porovnaní s predpokladmi.

Stanislav Pánis

Analytik J&T BANKY. Po štúdiu v odbore financie, bankovníctvo a investovanie na Ekonomickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici pracoval od roku 2006 v oblasti obchodovania a investovania na finančných trhoch. V J&T BANKE pôsobí od roku 2011.

Upozornenie

Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora