Invázia Ukrajiny sa do dejín zapíše ako najväčšie fiasko Vladimíra Putina. Je možné, že bude zároveň jeho posledným.
Svet sa nikdy presne nedozvie, aké myšlienkové pochody viedli k retrospektívne nezmyselnému rozhodnutiu napadnúť Ukrajinu. Vojna sa totiž pre Rusko stáva neudržateľne drahá. Krajina navyše spálila mosty, ktoré ustáli aj Studenú vojnu.
Ruský prezident sa ocitol v katastrofálnej pozícii, písal dvorný komentátor New York Times, Thomas Friedman. Argumentuje, že V. Putin je v pasci a stáva sa preto nebezpečným.
Rusko očakávalo, že vojnu vyhrá do nedele
Z plánovanej bleskovej operácia sa stala nekonečná vojna, ktorá pripomína skôr inváziu Afganistanu, ako blitzkrieg. Rusko nerátalo s tým, že bude musieť urputne držať každé mesto ktoré dobije- Na to nemá na to zdroje ani vojakov. Prekvapením bola nie len odvaha bežných Ukrajincov, ktorí kladú odpor na každom kroku, ale aj mobilizácia medzinárodnej komunity.
Európska únia sa v priestore dní striasla vnútorného napätia a zorganizovala bezprecedentný mechanizmus vojenskej pomoci. Neisté hlasy Nemecka a Maďarska sa k Rusku obrátili chrbtom. Medzinárodný súdny dvor rozhodol o predbežných opatreniach s rekordnou rýchlosťou. Čína, ktorá ostáva najsilnejším spojencom Ruska na medzinárodnej scéne, k situácii pristupuje opatrne a jej podpora je zároveň neistá a nedostatočná.
Z prehratej vojny sa Putin nikdy nezotaví
V Ruských dejinách od devätnásteho storočia nasleduje takmer po každej prehratej vojne zmena režimu. Krymská vojna spustila revolúciu zhora v réžii Alexandra II., prehra proti Japonsku spustila neúspešnú revolúciu roku 1905, prvá svetová vojna zas Veľkú októbrovú revolúciu. Pádu Sovietskeho zväzu predchádzalo fiasko v Afganistane. Rusko zvyčajne neodpúšťa vodcom, ktorí sa stanú tvárou vojenskej katastrofy.
V prípade rusko-ukrajinskej vojny treba navyše prihliadať na neudržateľné politické a hospodárske náklady. Tie sa neprejavujú iba nátlakom na zdroje štátu, rubeľ a ruské firmy. Neudržateľné je aj neustále potláčanie protivojnových protestov a novinárov, strata prestíže v medzinárodných inštitúciách a spojencov. K tomu treba pridať tlak na oligarchov, ktorí sa stali hlavnými cieľmi mnohých sankcií, a ktorí momentálne splácajú Putinove fiasko stratou majetku a slobody. Pokiaľ by V. Putin ustúpil teraz, straty by boli úplne zbytočné. Kapitulácia je preto nemožná.
Západ musí Putina zničiť
V. Putinovi neostáva iná politicky prijateľná možnosť ako víťazstvo. S pričinením Ukrajiny a jej spojencov sa ho zatiaľ nedočkal. Je preto odkázaný na čoraz brutálnejšie metódy. V Rusku neustále rastú represie, na Ukrajine sa ruská armáda správa čoraz zúfalejšie.
T. Friedman ale poukazuje aj na ďalšie, ďalekosiahlejšie obavy. Zúfalý V. Putin sa stáva nebezpečným pre celý svet. Či už sú to útoky na jadrové elektrárne, alebo nekonkrétne vyhrážanie sa arzenálom nukleárnych hlavíc, do ktorého už skĺzol aj Sergej Lavrov. Pre svet neveští ruská zúfalosť nič dobré.
Dôležité je ale podotknúť, že ruky nemá zviazané iba V. Putin, ale aj jeho oponenti. Naratív, podľa ktorého je Rusko ríšou zla a V. Putin Hitlerom, predstavuje efektívnu politickú píšťalku. Nikto ale nemôže byť videný, ako vyjednáva s Hitlerom. Znovuzačlenenie Ruska do klubu civilizovaných a mierumilovných národov je možno predstaviteľné, ale nie pokiaľ bude V. Putin ostane prezidentom.
Z rusko-ukrajinskej vojny sa stal súboj, v ktorom nemôže ani jedna strana ustúpiť čo i len o centimeter. Obom stranám ostáva eskalácia. Západ navyše nemôže ustúpiť ani v prípade, že by Ukrajina padla. V. Putina musí v každom prípade západ zničiť, alebo sa o to aspoň neustále usilovať.
Ďalšie dôležité správy
