Fond obnovy: Ako sa rekordne zadlžiť a vyhlásiť to za víťazstvo Slovenska

Otázka európskeho fondu obnovy, známeho tiež ako „EÚ Ďalšej Generácie“ v posledných dňoch rezonuje naprieč celou Európou. Lídri krajín sa predbiehajú v ambicióznych deklaráciách a návrhoch reforiem, ktoré majú byť odpoveďou na pandémiu a meniaci sa svet. Slovenskou odpoveďou na miliardový príliv je pondelňajší dokument s príznačným názvom Moderné a úspešné Slovensko.

Namiesto reformného leta plného verejných diskusií dočkali sme sa dlho utajovaného dokumentu, ktorý svojím obsahom nikoho neprekvapil ani neohúril. Zo 119-stranového dokumentu sa rezort financií pokúsil vycúvať s tým, že je to len šablóna pre verejnú diskusiu. Z aktuálneho tvaru návrhu reforiem, ktorý sa podobá viac na zoznam všetkých problémov Slovenska ako ich konkrétnych riešení, je zrejmé, že verejná diskusia bude nielen potrebná, ale aj nevyhnutná.

Na mieste je však otázka, nakoľko malo schválenie fondu obnovy zmysel. Zatiaľ to vyzerá tak, že nemáme ani tušenie, na čo vlastne ideme zadlžiť ďalšiu generáciu.

Nemysliteľný plán

Pandémia koronavírusu vytvorila pre mnohých bruselských eurokratov priam ideálnu príležitosť pre dosiahnutie svojho vysnívaného, dlhodobého cieľa – vytvorenia fiškálnej a dlhovej únie. Kedysi nemysliteľná a absurdná myšlienka nabrala nový dych počas prvej vlny pandémie. Na prvý pohľad rozumný recept na záchranu európskych ekonomík však narazil na niekoľko závažných problémov.

Problematickým nie je len samotné rozdelenie spoločného balíka na nenávratné granty (samotný názov je zavádzajúci vzhľadom na potrebu splatenia dlhu ako celku) a nízkourokové pôžičky, ale najmä načasovanie jeho vyplácania a kontrolné mechanizmy.

Primárny cieľ fondu spojený s vytvorením záchranného kolesa pre juh Európy po ničivej vlne jarného zatvárania ekonomiky je vzhľadom na charakteristický flegmatický proces bruselských rokovaní prinajmenšom veľmi oneskorený.

Každý bude chcieť kus eurokoláča, ale nie každý ho aj dostane

Pálčivým problémom bruselských kuloárov zostáva aj otázka kontrolných mechanizmov spojených s čerpaním miliardových prostriedkov. Meritórnu debatu medzi šetrnými štátmi severu a fiškálne nezodpovedným juhom o podmienkach prerozdelenia prostriedkov však vytlačila do úzadia zákopová vojna o justíciu medzi Bruselom, Budapešťou a Varšavou.

Najväčšie nádeje pre úspech fondu obnovy sú preto v sekundárnom cieli spoločného európskeho dlhu – implementácie systémových reforiem. Práve tu na javisko vchádza „vláda zmeny“ Igora Matoviča.

Čo urobiť so 6,2 miliardami?

Táto otázka musela v posledných týždňoch rezonovať vo všetkých rezortoch. Viac ako 6,2 miliardy eur „nenávratných grantov“ vyhradených na reformy je jedinečnou príležitosťou, s ktorou sa však spája obrovská zodpovednosť. Dokument z dielne rezortu financií však vyvoláva viac otáznikov ako odpovedí.

Slovenský plán obnovy sa práve preto môže veľmi rýchlo zmeniť na betónové záchranné koleso

Tajnostkárstvo rezortu ohľadom detailov jeho vízie vyvolalo dojem, že jeho súčasťou budú už konkrétne návrhy a riešenia. Predstavené návrhy z ôsmich kľúčových oblastí pôsobia vo väčšine prípadov racionálne, chýba im však hlbšie opodstatnenie a určenie prioritných oblastí. Jedno je však isté už dnes. Každý bude chcieť kus eurokoláča, ale nie každý ho aj dostane.

Vláda Igora Matoviča bude preto v nasledujúcich mesiacoch stáť pred svojou najväčšou výzvou – vytvorením zmysluplného plánu obnovy. Problémom nebude len nájdenie spoločných priorít a riešení na koaličnej pôde, ale aj ich obhájenie v Bruseli, vo verejnej debate a najmä ich rozumná implementácia.

Slovenský plán obnovy sa práve preto môže veľmi rýchlo zmeniť na betónové záchranné koleso. Namiesto posunutia Slovenska vpred, plán môže veľmi rýchlo zlyhať snahou o uspokojenie všetkých a nikoho zároveň.

Úver ako každý iný

Napriek skloňovaniu eufemizmov rôzneho druhu označujúcich financie z fondu obnovy za „dar z Bruselu“, fond obnovy ostáva naďalej len krajšie nazvaným úverom. A úvery treba splácať. Schválením fondu obnovy sa Európa vrátane Slovenska vydala na riskantnú cestu, ktorej koncom môže byť úspešná transformácia alebo stagnácia a pomalý úpadok vo vlastných dlhoch.

V opačnom prípade bude za morálny hazard roka 2020 platiť ešte aj generácia našich detí

Premiér Igor Matovič a šéfovia jednotlivých rezortov dnes stoja na križovatke dejín. Bruselské miliardy sú bez pochýb jedinečnou príležitosťou pre fiškálne reformy, reformu štátnej správy, vzdelávania alebo zdravotníctva. Obrovskou výzvou však bude vytvorenie plánu, ktorý bude obsahovať konzistenciu schopnú transformovať Slovensko na mieru úspešného štátu 21. storočia.

Dnes treba dúfať, že vláda Igora Matoviča sa s touto výzvou popasuje a pripraví reformy, ktoré nebudú chcieť uspokojiť všetko a všetkých, ale prinesú preukázateľné výsledky. V opačnom prípade bude za morálny hazard roka 2020 platiť ešte aj generácia našich detí.