Robert Fico sa prepočítal. Vsádzal na to, že Slovensko bude môcť aj po 1. januári 2025 odoberať plyn naďalej z východu, cez Ukrajinu. Akurát by sa obchodne jednalo o azerbajdžanský plyn. Lenže molekuly by zrejme zostali ruské.
Pred Vianocami R. Fico plán predstavil aj šéfke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej. Vtedy hovoril o „alternatívnom elegantnom technickom“ riešení, ktoré umožní v dodávkach z východu pokračovať aj v budúcom roku. Brusel sa však za plán nijako nepostavil. Počíta namiesto toho s tým, že plyn cez Ukrajinu naozaj hneď na Nový rok 2025 prestane tiecť.
Nezáujem Kyjeva a Bruselu na pokračovanie tranzitu cez Ukrajinu, z ktorého je Fico zjavne stále zúfalejší, má dve zásadné príčiny. Prvá je vecná, druhá geopolitická.
Vecne naozaj hrozí, že by prepravovaný plyn zostal naďalej ruský. Alebo že by Rusko na tranzite naďalej zarábalo. Aj keby vskutku išlo o plyn azerbajdžanský, Rusko by presmerovalo svoje doterajšie dodávky plynu krajinám EÚ, hlavne Slovensku a Maďarsku, práve do Azerbajdžanu. Ten by tak získal uvoľnenú kapacitu pre vývoz plynu do EÚ. Príjem ruskej štátnej kasy z predaja plynu by sa teda príliš nestenčil. Iba by ho miesto do Bratislavy či Budapešti Rusko dodávalo do Baku.
Niet divu, že Kyjev ďalej ruský plyn prevážať nechce, hoci by mal azerbajdžanskú vlajočku.
Iný „trik“, ako sám uviedol, skúsil vymyslieť maďarský premiér Viktor Orbán. Chcel nakupovať ruský plyn ešte predtým, ako ho plynovod privedie na ukrajinské územie. Ukrajinou by tak už tiekol plyn formálne maďarský, hoci jeho molekuly by boli pochopiteľne naďalej pôvodu ruského. Orbánovi takéto riešenie prechádza v prípade dodávok ruskej ropy, ktorú maďarský MOL vozí cez Ukrajinu už ako maďarskú – tranzitom cez Ukrajinu ruská ropa napája a napájať stále bude aj v roku 2025 nielen Maďarsko, ale aj Slovensko a Česko, resp. rafinérie, ktoré v Česku prevádzkuje Poľsko. Ani Orbánov „trik“ však na Zelenského zjavne nezapôsobil.
Zelenskyj má ale hlavne v ruke mocnejšiu kartu, geopolitickú. A Brusel s ním. Kartu Donalda Trumpa (tú ešte v čase, keď prižmúril oči nad prepravou ruskej ropy cez Ukrajinu, Zelenskyj vytiahnuť nemohol, lebo v USA bolo ešte len pred voľbami).
Zvolený americký prezident Európskej únii v poludňajších dňoch hrozí, že pokiaľ nezačne odoberať viac amerického plynu a ropy, uvalí na jej vývoz do USA nové clá. Aj bez tejto hrozby ale Brusel už predtým tušil, že jednou z ciest, ako si Trumpovu administratívu nakloniť, je odoberať viac amerických energií. Veď navýšenie ťažby fosílnych palív predstavovalo stredobod Trumpovej predvolebnej kampane.
A zatiaľ čo Brusel si chce Trumpa nakloniť primárne preto, aby neprišli clá, Zelenskyj zase preto, aby neprišiel o americkú vojenskú pomoc.
Ako Brusel, tak Kyjev sa ocitajú v pozícii, keď nie je príliš čo riešiť. Zastavením tranzitu ruskej (či azerbajdžanskej) ropy cez Ukrajinu „zabijú dve muchy jednou ranou“. Pripraví Rusko o príjmy z predaja plynu a k tomu si nakloní Spojené štáty.
V sobotu Ukrajina získala historicky prvú dodávku skvapalneného zemného plynu z USA, cez terminál v Grécku. Keď môže americký skvapalnený plyn získavať Ukrajina, prečo by nemohlo Slovensko? Napríklad cez terminál v Litve a následný poľský tranzit. Príslušné plynovodné spojenie medzi Poľskom a Slovenskom sa otváralo tento rok v lete.
Áno, pre Slovensko to výhodný „deal“ nebude. Príde o tranzitné poplatky za prepravu plynu. A navyše bude platiť viac za americký skvapalnený plyn, než teraz platí za ruský plyn potrubný.
Pre Brusel a Kyjev ide o „win-win“ situáciu, pre Bratislavu o „lose-lose“.
Preto sa Fico tak hnevá. Preto dokonca hrozí Ukrajine vypnutím elektriny. Preto viní Zelenského z ponúkania úplatku. Preto sa prichyľuje k Moskve, aj keď roku 2015 ešte vystupoval – podobne ako Orbán – proti kremeľským záujmom, keď kritizoval stavbu plynovodu Nord Stream 2. Vtedy ako dnes sa hlavne obával o stratu tranzitných poplatkov.
Zatiaľ čo však v prípade odporu proti stavbe Nord Streamu 2 Ficov záujem bol v súlade s tým americkým, teraz ide proti nemu. A to nakoniec bude podľa všetkého rozhodujúce. Nord Stream 2 nikdy plyn prepravovať nezačal, ale druhýkrát to Ficovi nevyjde. Ultimátne totiž tentoraz stojí proti USA. A to je príliš veľké sústo.
Vskutku, ultimátnym víťazom celej situácie, teda aj šarvátky medzi Ficom a Zelenským, bude Trump. Stačilo mu predniesť niekoľko viet vyhrážok a získava nové odbytiská na vývoz amerických energií.
- Lukáš Kovanda
- Český ekonóm a autor ekonomickej literatúry je hlavný ekonóm Trinity Bank. V rokoch 2020 až 2022 bol členom českej národohospodárskej rady vlády. Pôsobí aj ako sociálno-ekonomický analytik v Organizácii Spojených národov (OSN). Analyzuje a komentuje makroekonomické otázky, investície a nové fenomény, akými sú zdieľaná ekonomika, kryptomeny a fintech. Sleduje vývoj geopolitickej a ekonomickej situácie vo svete a v Českej republike.
