V roku 2018 slovenská vláda uprednostnila nákup amerických stíhacích lietadiel F 16, pred švédskymi strojmi JAS 39 Gripen. Argumentovalo sa aj väčšími bombardovacími možnosťami amerického stroja.
Dodávky amerických stíhačiek na Slovensko však dlhodobo meškajú a minister obrany vo februári 2025 priznal, že z doteraz dodaných troch strojov ani jeden ešte neplní úlohy pri obrane nášho štátu. Zaujímavé je, že pri analogickej súťaži medzi modernizovanými Gripenmi a modernizovanými F 16 v roku 2024, Thajsko ktoré už dlhšie prevádzkuje americký typ F 16, uprednostnilo švédske Gripeny. Podobná súťaž, akú sme zažili v roku 2018 na Slovensku, vlani v Thajsku dopadla s opačným výsledkom.
Švédska alternatíva
Stroje F 16 a JAS 39 spadajú do tzv. štvrtej generácie prúdových vojenských lietadiel, ich modernizované verzie sa označujú ako generácia „štyri a pol“. Stíhací bombardér F 35 spadá do piatej generácie, čo sú moderné nadzvukové lietadlá s výrazne zníženou radarovou odrazovou plochou, využívajúce tzv. „stealth“ technológiu. JAS 39 nielen, že prevýšil svojho generačného „rovesníka“ F 16 v Thajsku, ale konkuruje aj o pol generácie mladšej F 35-ke. Portugalsko a Kanada uvažujú o zrušení plánovaného nákupu F 35. Alternatívou sú švédske JAS 39, francúzske Rafale alebo britsko-španielsko-taliansko-nemecké stíhačky Eurofigter Typhoon.
Dôvodom, prečo Thajsko uprednostnilo švédske lietadlo pred americkým, je i to, že podľa tamojších predstaviteľov modernizovaný Gripen E/F je celkovo lepším strojom než modernizovaná F 16 blok 70/72 aké používa aj Slovensko. Toto rozhodnutie armády, ktorá už má skúsenosti s F 16, kladie otázniky nad slovenský tender spred siedmych rokov, ktorý ani po zatiaľ stále neviedol k tomu, že by sme mali bojaschopné stíhacie letectvo.
Dôvodom, prečo JAS 39 prichádza do úvahy ako alternatíva i voči novším F 35, je aj politika. Spojené štáty americké neposkytli potrebnú technickú podporu pre F 16 dodané na Ukrajinu, čo v kritickej situácií znížilo ich bojaschopnosť. Začali sa úvahy o tom, že Američania sú kvôli svojim veľmocenským záujmom schopní za určitých okolností „vypnúť“ zbrane, ktoré dodali spojencom. A to či už prostredníctvom akejsi špeciálnej technológie, ktorá umožňuje na diaľku znížiť bojové možnosti strojov, alebo prozaicky, odopretím technickej podpory.
Francúzska ponuka
V tejto situácií francúzsky prezident Emanuel Macron ponúkol pre Európanov európske zbrane ako náhradu za zbrane americké. Konkrétne, francúzsku stíhačku Dessault Rafale F 5 namiesto americkej F 35-ky a francúzsko-taliansky systém protivzdušnej obrany SAMP/T namiesto amerického Patriotu. Eurasian Times píšu, že Rafale má v porovnaní ďalšími dvoma európskymi stíhačkami JAS 39 a Eurofigter Typhoon najmenej amerických súčiastok. Podľa zmieneného média, JAS 39 má americký motor, vďaka čomu je závislý od USA až natoľko, že Američania by mohli „vetovať“ predaj Gripenu do Kanady.
Francúzsky modernizovaný stroj Rafale vo verzií F 5 má mať v porovnaní s doterajšími verziami údajne až o dvadsať percent silnejší výkon motorov, čo je vzhľadom k nižším výkonom predošlých verzií určite vhodné, ale aj výrazne vylepšenú avionku a uvažuje sa o tom, že by bol sprevádzaný bezpilotným asistujúcim lietadlom, aby sa zvýšila schopnosť prežitia pilotovaného stroja. Problémom je, že zavedenie do výzbroje sa u tohto stroja očakáva do roku 2030 i neskôr, čiže Rafale F 5 teraz nie je k dispozícií. Ak by ktorýkoľvek štát uvažoval o jeho zavedení do výzbroje, mal by mať prechodné riešenie a mal by tiež rokovať s Francúzskom o spoločnej výrobe. Možno sa v tom skrýva príležitosť.
Tradícia výroby lietadiel
Práve prenesenie časti výroby lietadiel na územie nakupujúceho, je perspektívnym riešením pre štáty ako Slovensko. V spolupráci s Českom a prípadne ešte aj inými krajinami, by takáto možnosť nebola za hranicami reality. Pripomeňme, že Maďarsko prevádzkujúce Gripeny, sa so Švédskom dohodlo na spoločnom vývoji týchto stíhačiek. Do úvahy o spolupráci tiež prichádza Poľsko, ktoré vynakladá na obranu príliš veľa na to, aby si mohlo dovoliť zanedbať vlastnú zbrojnú výrobu.
Československo malo pred druhou svetovou vojnou vyspelý letecký priemysel a dokázalo vyrábať vlastné bojové lietadlá. Cez druhú svetovú vojnu sa na území Protektorátu nachádzala časť výroby nemeckých prúdových stíhačiek Messerschmitt Me 262. Po vojne sa tento stroj vyrábal v Československu pod označením Avia S 92. V päťdesiatych rokoch sa v Československu licenčne vyrábali sovietske stíhačky MiG 15. V tom období sa objavili úvahy o výrobe vlastného prúdového stíhacieho lietadla. Tieto plány sa nenaplnili, ale rozbehla sa výroba cvičných prúdových lietadiel L 29 Delfín a L 39 Albatros. Slovensko dnes nemôže vybudovať letecký priemysel dosť silný na to, aby zvládol výrobu vlastných alebo v licencií vyrábaných stíhačiek. Je to však možné v spolupráci s okolitými štátmi.
Politická podmienka
Úvahy o prenesení strategickej európskej zbrojnej výroby alebo jej častí na Slovensko, narážajú na fakt, že naše územie je v dosahu nebezpečných zbraní Ruska a celkovo, sme blízko možného „frontu“. Západoeurópske štáty svoju zbrojnú výrobu na naše územie presúvať zrejme nebudú. Koncepciu slovenského automobilového „Detroitu“ do zbrojnej výroby asi neprenesieme.
Perspektívnejším smerom úvah je umiestniť tu aspoň niektoré časti výroby a vývoja európskych zbraní, ktoré Slovensko a okolité štáty budú nakupovať. To by malo byť aj politickou podmienkou nákladných zbrojných nákupov. A to tak z dôvodov zvýšenia kapacity výroby, z ekonomických, ale aj z vojenských príčin. Najmä veľmoci neposkytujú iným štátom zbrane v domácej kvalite.
Potrebujeme však koncepčnú brannú politiku, zdanlivo paradoxne, zameranú nielen na nákupy zbraní. Ale aj na systémové pochopenie problému obrany. Ak chceme z výroby zbraní niečo mať, mali by sme najprv pochopiť, aké je ich miesto v systéme národnej obrany a obrany štátu.
