Jednou z komodít, ktorá citlivo reagovala na vojnu na Ukrajine, bola pšenica, ktorá za pár týždňov od spustenia konfliktu narástla na 14-ročné maximá. Dôvodom boli zablokované čiernomorské prístavy, cez ktoré Ukrajina ako jeden z najväčších producentov štandardne vyvážala túto komoditu.
Aj keď by sa na základe snahy o presmerovanie exportu na železnicu dalo očakávať isté uvoľnenie tlaku na cenu pšenice, reálne sme videli iba veľmi mierny pokles. A keď prišlo rozhodnutie Indie o zastavení vývozu tejto obilniny v polovici mája, ceny pšenice opäť poskočili na nové maximá. Cena tejto kľúčovej obilniny sa pravdepodobne aj v ďalších mesiacoch udrží vysoko.
Ceny pšenice rýchlo zareagovali na vojnu
Pšenica je špecifická komodita práve tým, že ide o základnú potravinu na celom svete. Tým pádom jej cena (podobne ako aj pri ďalších hlavných obilninách) reaguje citlivo na všetky správy od hlavných producentov, výkyvy počasia, ako aj zvýšenie nákladov na pestovanie.
Preto vypuknutie vojny na Ukrajine koncom februára a z nej vyplývajúceho nižšieho exportu a poklesu svetových zásob viedlo k prudkému cenovému rastu. Niet sa čo diviť, keď Rusko a Ukrajina pokývajú až 25 percent celosvetového exportu pšenice. Najväčšie obavy o nedostatok tejto komodity v tomto aj ďalších rokoch sa týkali rozvojových krajín.
India stopla export a poslala ceny opäť nahor
Čo sa vlastne stalo v Indii? Po vlne horúčav, keď krajina trpela pod teplotami presahujúcimi 50 °C, zakázala vládu export pšenice z krajiny. Chcela si tak zaistiť dostatok pšenice pre vlastných obyvateľov, keďže úroda bude tento rok kvôli suchu pravdepodobne nižšia. Výsledkom bol nárast ceny na nové maximá, konkrétne až na 435 eur za tonu.
Investori sa totiž po zastavení exportu z Ukrajiny spoliehali práve na Indiu ako druhého najväčšieho exportéra pšenice na svete. Úvodný šok zo stopnutia indického exportu síce sčasti odznel, avšak pšenica sa stále drží na vysokej úrovni 397 eur za tonu.
Rozvojové krajiny trpia najviac
Najhorší je dopad vysokých cien na africké štáty. Podľa organizácie Food and Agriculture Organization of the United Nations (FAO) niektoré krajiny západnej Afriky hlásia historické rekordy v cenách obilnín, ktoré vyvolal rastúci dopyt pri súčasne zníženom cezhraničnom importe komodít.
Zdražovanie potravín vrátane pšeničnej múky vidno aj v pobrežných krajinách Afriky, a to najmä tam, kde prebieha občianska vojna, ekonomika je slabá a meny sa oslabujú. Reč je najmä o Sudáne, Južnom Sudáne, ale aj o krajinách ďalekého východu či Srí Lanku, ktorá nie je ďaleko od krachu.
Ryža ako alternatíva
Problémy s dodávkami pšenice logicky nútia štáty hľadať alternatívy. Vzorom by možno mohol byť japonský potravinársky priemysel, ktorý sa zameral na výrobu múky z ryže. Tej je napríklad v Japonsku dostatok, štát teda nezávisí od importu. Okrem toho je ryža všeobecne menej náchylná na cenové výkyvy ako obilniny.
Namiesto poklesu uvidíme rast ceny
Pri súčasnej situácii je málo pravdepodobné, že by cena pšenice mala v dohľadnej dobe klesať. Skôr naopak, všeobecne rastúca inflácia, vyššie vstupné náklady na pestovanie, výkyvy počasia a z toho plynúce obavy o úrodu prinesú výšenie tlaku na cenu. A aj fakt, že koniec vojenského konfliktu na Ukrajine je v nedohľadne, prispeje svojím dielom k ďalšiemu rastu ceny pšenice na svetových trhoch.
- Olívia Lacenová
Po absolvovaní žurnalistiky na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre strávila 18 mesiacov ako redaktorka Hospodárskych novín. Vo svete finančných trhov začínala na oddelení sales, kde sa venovala klientom obchodujúcim prostredníctvom CFD certifikátov. Následne sa začala zaoberať analytickou činnosťou a pracovala pre značky xPartners a TopForex so zameraním na trh s komoditami a drahými kovmi, ktoré vo fyzickej podobe považuje za najlepšiu formu zabezpečenia majetku proti neistote. Aktuálne pôsobí ako hlavná analytička značky Wonderinterest.
- Upozornenie
Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora
