Koniec roka 2020 patril v epidemiologickom svete novým variantom vírusu objavených v Británii a Južnej Afrike. Oba sa ukázali o 50-70 percent nákazlivejšie ako prevládajúci koronavírus. Nespôsobujú však väčšiu smrtnosť, čo je logické – vírus sa bude šíriť rýchlejšie, ak si svojho hostiteľa nezabije. Podľa teórie nakoniec aj koronavírus skončí podobne nevinne ako obyčajné nachladnutie.
To však bude trvať roky, ak nie dekády. Dovtedy bude musieť ľudstvo bojovať s novou mutáciou vírusu, ktorej reprodukčné číslo môže byť až o 0,7 vyššie ako v prípade pôvodného koronavírusu. To vyvoláva veľké obavy, pretože doterajšie epidemiologické opatrenia sú pri takto vysokom čísle úplne nedostatočné.
Vírus je mimo kontroly. Lockdown bude trvať až do očkovania. Opatrenia musia prísť ihneď
Dokumentuje ich aj rast počtu infikovaných ľudí po celom svete, ktorý dosahuje nové rekordné maximá. Mnohé krajiny preto pristúpili k sprísneniu opatrení. Medzi nimi aj Slovensko, ktoré zaviedlo prísnejší lockdown od začiatku roka.
Epidemiológovia už týždne volali po prísnejších opatreniach. Po zistení novej mutácie ešte pritvrdili. No laxná slovenská vláda pristúpila k novým opatreniam až po tom, ako skončili vianočné omše, lyžiarska sezóna sa ukázala ako slabá a nemocnice už nemajú kam skladovať mŕtve telá.
Situácia sa ku koncu roka stala tak kritická, že väčšina nemocníc na Slovensku bola donútená poskytovať iba neodkladnú zdravotnú starostlivosť. A niektoré museli mobilizovať ambulantných lekárov. Pri počte úmrtí nad sto denne hrozí, že krematóriá presiahnu kapacitu nachádzajúcu sa okolo úrovne 150 ľudí denne.
EÚ si objednala 300 miliónov vakcín, ktoré neexistujú. Protekcionistická sezóna sa začala
Potvrdzuje sa tak, že jediné, čo môže skutočne pomôcť, je vakcína. A pri jej získavaní Brusel zaostáva.
Svetlým príkladom v zaobstarávaní vakcíny je Izrael, ktorý zaočkoval už viac ako 10 percent populácie. Pri blížiacich sa štvrtých voľbách za posledné dva roky a ich dôležitosti pre premiéra Benjamina Netanyahua nie je toto tempo prekvapujúce.
Podobnú dôležitosť rýchleho očkovania vidí Boris Johnson, keďže Veľká Británia sa nachádza v značnom ekonomickom a geopolitickom chaose. Do konca marca premiér plánuje zaočkovať všetkých ľudí nad 50 rokov a všetkých zraniteľných. S pomocou vakcín od domácej spoločnosti AstraZeneca sa mu to môže podariť.
Napriek trom miliónom zaočkovaných ľudí Donald Trump nesplnil svoj sľub podať vakcínu 50 miliónom Američanov do konca, no zďaleka nie je pri očkovaní posledný. V Európe v zaostávaní hrajú jednu z vedúcich rolí Francúzi, ktorí sú k vakcinácii značne skeptickí. Aj to je dôvod, prečo Emanuel Macron naň príliš netlačí a doteraz bola vakcína podaná iba stovkám ľudí.
Je tak zrejmé, že nielen vo svete, ale aj v samotnej Európe budú vakcíny podávané rôznym tempom. Kým Dánsko chce stihnúť zaočkovať populáciu do apríla, odhaduje sa, že celej Európskej únii to bude trvať až do polovice septembra. Pri slabom zabezpečení dodávok sa celý proces môže predĺžiť.
Populácia v Spojených štátoch by mala byť zaočkovaná tri mesiace pred Európou. Samé o sebe by to veľký problém nemusel byť. Ak by sa však termín posunul ku koncu roka, Európu by mohla zasiahnuť ďalšia vlna epidémie. Následky by boli ekonomicky obrovské.
Čína je ukážkou krajiny, kde manažment koronavírusu priniesol kladný ekonomický rast – jediný zo všetkých vyspelých krajín. Rozdiel medzi rastom jej HDP a poklesom v Spojených štátoch vytvoril očakávania, že v hospodárskom produkte Čína predbehne USA o päť rokov skôr, ako boli pôvodné očakávania – už v roku 2025.
