Len málokto počul o EUDR, no dotkne sa každého – od európskych spotrebiteľov až po producentov z celého sveta. Farmári z mnohých chudobných krajín sú zhrození z novej európskej legislatívy o odlesňovaní. Na jej základe musia všetci producenti siedmich základných komodít, medzi ktoré patria káva, kakao, sója či palmový olej, preukázať, že pri pestovaní neodlesnili pôvodný prales.

Mnoho farmárov nedokáže európske požiadavky splniť. Tí, ktorí to dokážu, zvýšia ceny, čo spôsobí zdraženie dovozu týchto tovarov do Európy. Hlavným cieľom legislatívy zasahujúcej celý svet je ochrana pôvodných biotopov a biodiverzity.

V kontexte environmentálnej agendy EÚ pôsobí minulotýždňové rozhodnutie európskych krajín podporiť snahu Bruselu o zníženie ochranného statusu vlka paradoxne. Aktivita smeruje k zmene jeho úrovne ochrany podľa Bernskej konvencie, ktorú krajiny prijali v roku 1979. To by prinieslo možnosť lovu vlka naprieč európskymi krajinami.

„Rozhodnutie znížiť ochranný status vlka vysiela z Európy hanebný signál len niekoľko týždňov pred dôležitým zasadnutím Dohovoru o biologickej diverzite. Ako môžeme žiadať iné regióny, aby chránili svoju biodiverzitu a žili so zvieratami ako tigre, levy či slony, keď sami nedokážeme žiť s vlkom?“ pýta sa Sabien Leemans, vedúca referentka pre politiku biodiverzity v Európskej politickej kancelárii WWF. „Kážeme svetu o ochrane, zatiaľ čo rozoberáme jeden z našich najväčších úspechov v oblasti ochrany za posledné desaťročia“.

Od veľkého úspechu k pomste

Bernská konvencia bola veľkým úspechom. Ešte pred pár dekádami ohrozená populácia vlkov zažila comeback. Momentálne počet jedincov v Európe presahuje 20-tisíc a od roku 2012 vzrástol o 81 percent, pričom vlci rozšírili svoje pôsobisko o štvrtinu. Nie všetkým sa to však páči.

Farmári a poľnohospodárski lobisti už dlho tlačia na obmedzenie populácie vlkov z obáv pred škodami, ktoré môžu spôsobiť. Oficiálne čísla síce hovoria o útokoch vlkov na 65-tisíc kusov dobytka v EÚ, čo je pri počte 60 miliónov zvierat pomerne nízke číslo. Straty tvoria len 0,065 percenta ročne a väčšinu z nich kompenzujú odškodné.

S kompenzáciami to však nie je také jednoduché, keďže farmár musí dokázať, že zviera skutočne zabil vlk. Preto je jednoduchšie snažiť sa problém vyriešiť povolením odstrelov vlka. Tento dlhodobý zámer výrazne podporila náhoda.

Pred dvoma rokmi, v septembri 2022, vlk zaútočil na nestráženej farme v Dolnom Sasku na 30-ročného poníka, ktorého našli ráno roztrhaného. Nanešťastie pre celú populáciu európskych vlkov išlo o obľúbeného poníka Ursuly von der Leyenovej. Odvtedy sa v Európe začal hon na vlkov.

O rok neskôr predsedníčka Európskej komisie iniciovala aktivity, na ktoré osobne dohliadala, s cieľom znížiť ochranný status vlka. V politických diskusiách s najsilnejšou európskou politickou stranou, ľudovcami, sa dohodla na podpore farmárov vrátane povolenia odstrelov vlkov. Išlo tiež o istú kompenzáciu za prísne environmentálne normy EÚ, ktoré v tom čase vyvolali štrajky farmárov po celej Európe.

Ľudovci získali podporu farmárov a U. von der Leyenová podporu Ľudovcov. V jej pracovni stále visí fotka s poníkom Dolly.

Zmena, ktorá nemá racionalitu

Vlci môžu ekosystému priniesť dôležité ekologické výhody, napríklad obmedziť populáciu voľne žijúcej divej zveri, ako sú diviaky a jelene, ktoré poškodzujú poľnohospodárstvo a lesníctvo. Vedecké štúdie zatiaľ nepreukázali, že zníženie populácie vlkov by prinieslo hospodárske alebo environmentálne výhody. Snaha o obmedzenie ich populácie je preto primárne politicky motivovaná.

Španielsko má veľké skúsenosti s populáciou vlkov – odhaduje sa, že ich tam žije 2-tisíc. Viac dravcov je len v Taliansku, Rumunsku a Bulharsku. Španielsko pritom v posledných rokoch zvýšilo ochranu vlka a farmárom ročne vypláca menej ako 20 miliónov eur na kompenzácie.

Podľa odhadov útoky vlkov v Nemecku v posledných rokoch výrazne klesli, čo možno pripísať preventívnym opatreniam. Napriek tomu krajina zmenila svoj postoj a pod tlakom farmárov zahlasovala za zníženie ochrany vlka. Za posledných 40 rokov vlk na človeka pritom nezaútočil.

Podľa prieskumu objednaného Európskou komisiou uviedlo 66 percent respondentov, že inštitúcie EÚ by mali prioritizovať ochranu veľkých šeliem. Závery a analýzy hovoria o opačnom postupe a odporúčajú posilnenie ochrany vlka.

Týmto rozhodnutím sa členské štáty rozhodli ignorovať výzvu viac ako 300 organizácií a státisícov ľudí, ktorí ich nabádajú, aby dodržiavali vedecké odporúčania a zintenzívnili úsilie na podporu koexistencie s veľkými mäsožravcami prostredníctvom preventívnych opatrení.

„Prijatím návrhu Európskej komisie členské štáty tiež schvaľujú osobne motivované rozhodnutia, ktoré majú prednosť pred vedeckými dôkazmi, čo umožňuje predsedníčke von der Leyen využiť svoju politickú moc na osobnú pomstu voči vlkom a potešiť svoju farmársku základňu,“ povedala Annick Husová z Európskeho úradu pre životné prostredie.

Keby vlk, ktorý zabil poníka Ursuly von der Leyen, vedel, že tým ohrozí celú populáciu vlkov v EÚ, určite by si to rozmyslel