Európska plynová kríza sa neskončila. Vysoké riziká závislosti od Ruska ostávajú

Európa si môže nateraz vydýchnuť. Vďaka výnimočne miernej zime a dobre navrhnutej stratégii diverzifikácie dodávok a opatrení na zníženie spotreby sa kontinent vyhol katastrofickej energetickej kríze po ruskej invázii na Ukrajinu. Nevyčerpaná kapacita skladovania plynu je na úrovni približne 60 percent – desať percentuálnych bodov nad historickým priemerom pre súčasné obdobie – a referenčná cena TTF klesla o viac ako 85 percent od svojho maxima dosiahnutého vlani v auguste, z 340 eur za megawatthodinu na menej ako 50 eur/MWh.

Tento súbeh šťasteny však nesmie viesť k sebauspokojeniu. V nadchádzajúcich mesiacoch existuje riziko výrazného precenenia zemného plynu, čo by výrazne ovplyvnilo účty firiem a domácností za energie. Napätosť na európskych trhoch sa pravdepodobne stane zjavnou s blížiacim sa letom, čo môže stlačiť ceny späť k úrovni 100 eur/MWh alebo ešte vyššie.

Akokoľvek zložitá je energetická situácia v Európe, dá sa pochopiť pomocou relatívne jednoduchej aritmetiky. Pred ruskou inváziou dosahovala európska spotreba zemného plynu takmer 500 miliárd kubických metrov ročne. Pridajte dnešné (nezvyčajne vysoké) zásoby plynu, domácu produkciu a súčasný dovoz zemného plynu aj skvapalneného zemného plynu a dostanete 440 miliárd m3. Európa teda bude musieť znížiť spotrebu alebo zvýšiť dovoz LNG o 60 miliárd m3, aby zaplnila medzeru medzi dopytom a ponukou.

Ale implementácia takejto stratégie sa ľahšie povie, ako urobí. Hoci sa Európe podarilo v roku 2022 znížiť spotrebu plynu na približne 430 miliárd m3 ( 13 percent pod úroveň z roku 2021), kľúčovú úlohu zohralo nezvyčajne teplé počasie a medzi jednotlivými krajinami boli značné rozdiely. Španielsko, ktoré ťaží z nedostatočnej expozície voči ruskému plynu, znížilo svoju spotrebu len mierne a Francúzsko a Taliansko znížili svoju spotrebu menej ako európsky priemer. Nemecko a Holandsko naopak ju znížili podstatne viac, čím sa spotreba v porovnaní s rokom 2021 znížila približne o 20 percent.

Za predpokladu, že budúcu zimu sa počasie vráti do relatívnej normálnosti, európske vlády sa budú musieť zamerať na zníženie spotreby o 10 percent v porovnaní s úrovňou z roku 2021, aby sa celková spotreba udržala pod 450 miliardami m3. Hoci si EÚ minulý rok stanovila dobrovoľný cieľ zníženia o 15 percent, ten by sa nepodarilo dosiahnuť bez anomálne teplého počasia. Cieľ 10 percent je oveľa realistickejší.

Zníženie bude čiastočne pochádzať z priemyselných odvetví, ako je výroba chemikálií, kovov a skiel, ktoré intenzívne využívajú zemný plyn. Európske firmy a domácnosti si zároveň pravdepodobne zachovajú obozretné postupy šetrenia energiou, ktoré prijali, a nariadené stropy spotreby (napríklad pri vykurovaní domácností) pravdepodobne zostanú v platnosti. Ak áno, 50 miliárd m3 zo 60 miliárd m3 bude pravdepodobne možné vyplniť znížením spotreby.

Zvyšných 10 miliárd m3 si bude vyžadovať, aby Európa dovážala viac LNG od globálnych dodávateľov. Podľa Medzinárodnej energetickej agentúry sa očakáva, že globálna produkcia LNG v roku 2023 vzrastie o približne 23 miliárd m3 . To však znamená, že Európa bude musieť využiť takmer polovicu celkového nárastu. A keďže sa ocitne v tvrdej konkurencii s zotavujúcimi sa ázijskými ekonomikami, dopyt po LNG vytlačí cenu TTF nad súčasnú úroveň a pravdepodobne nastaví spodnú hranicu na približne 80 eur/MWh.