Európska komisia odmietla plošné testovanie. Napriek tomu ho Matovič plánuje zopakovať

Slovensko malo podľa Igora Matoviča otvoriť svetu nový obzor – pomocou plošného antigénového testovania poraziť Covid-19. Prešli týždne a zdá sa, že svet túto myšlienku neprijal. Žiadna krajina na svete neopakuje povinné plošné testovanie, ani Rakúsko. Je to nezákonné a neefektívne.

Napriek tomu si premiér trvá na svojom a na december „pre veľký úspech“ prvého plošného testovania ohlásil ďalšie testovanie. Ak sa musí celoplošné testovanie zopakovať, o úspechu prvého kola sa potom hovoriť nedá. Najväčšia logistická operácia v histórii Slovenska nenaplnila očakávania.

Permanentné testovanie

Premiér totižto dával na výber: plošné testovanie alebo lockdown. Po mesiaci prichádza tá istá dilema. I. Matovič zjavne zabudol dodať k svojmu testovaniu slovo permanentné. Po správnosti tak majú ľudia na výber permanentné plošné testovanie alebo jednorazový lockdown.

Vedci a epidemiológovia sa zhodnú – antigénové testovanie má zmysel v špecifických situáciách. Kým doteraz mal premiér možnosť kritizovať hlasy odborníkov ako nepodložené, v stredu sa situácia zmenila – proti Matovičovým názorom sa postavila aj Európska komisia (EK).

EK neodporúča celoplošné testovanie

Slovensko nebude vzorom, ako s covidom bojovať, ale ako s ním nebojovať. Z odporúčaní komisie zo dňa 18. novembra 2020 je zrejmé, že slovenská cesta testovania je v zjavnom rozpore s jej závermi.

EK podporuje názor Svetovej zdravotníckej organizácie, že antigénové testy môžu byť užitočným riešením pre určité situácie. Pre iné však nie.

V prvom rade by sa mali používať len antigénové testy, ktorých senzitivita je vyššia ako 80 percent, čo v prípade juhokórejských testov neplatí. I. Matovič pritom hovoril, že mu stačí citlivosť testov na úrovni 30 percent.

EK odporúča bezpríznakových pacientov testovať iba tam, kde je pozitivita testov väčšia ako desať percent. To znamená, že nemá zmysel antigénovo testovať na miestach, kde je infikovaný menej ako každý desiaty.  V druhom kole plošného testovania bola pozitivita mizivých 0,66 percenta – každý 150. človek.

Ak sa antigénové testy použijú v situáciách s nízkou prevalenciou, pozitívne výsledky by sa mali verifikovať PCR testami, čo sa na Slovensku opäť nedialo a ľudia museli ísť povinne do karantény. Nemohli sa dať ani kontrolne otestovať, pretože tým by porušili zákon.

EK tiež dbá na to, aby boli výtery robené skúseným zdravotníckym personálom, nie študentmi veteriny či zubárstva. Testovaniu tak mohlo ujsť ešte viac infikovaných, ako udáva falošná negativita testu.  

Tvrdohlavé riešenia

Ak I. Matovič pôjde proti odporúčaniam Európskej komisie, ktorých cieľom je zjednotiť európsky prístup, bude to veľké memento ignorancie nielen domácej ale aj zahraničnej odbornej komunity. Kým slovenských štátnych epidemiológov dokáže manipulovať, zahraniční mu jasne nastavili zrkadlo.

Premiér môže tvrdiť, ako celoplošné testovanie pomohlo, no v tom istom čase, ako bolo vykonané, už platil čiastočný lockdown, čo skutočné čísla skreslilo. Vláda nevykonala žiadnu verifikáciu svojho prístupu – asi vedela prečo.

Po celoplošnom testovaní bolo kľúčové, aby štát pokračoval v základom spôsobe boja proti covidu – maximálnom testovaní a trasovaní kontaktov. Deje sa pritom pravý opak. Počet PCR testov klesol na tretinu. Zlé jazyky hovoria, že preto, aby Matovič ukázal dobrými číslami užitočnosť svojho plošného testovania.

Pošliapaná krajina

Dôležitejšie ako celoplošné testovanie, je to, čo sa stane po ňom. No prístup Matoviča je rovnako chaotický, ako bol pred mesiacom či trištvrte rokom. Šliape pritom po ľuďoch, zákonoch aj odporúčaniach.

V Dánsku minister poľnohospodárstva, ktorý navrhol utratiť norky, nepostupoval v súlade so zákonom. Okamžite podal demisiu. Keby takýto morálny prístup nasledovali slovenskí politici a hygienici, epidémiu by pomaly nemal kto riadiť.