Európska finančná pohoda sa končí. ECB plánuje zabrániť návratu fiškálnej krízy

Eurozóna svoju prvú veľkú finančnú krízu v rokoch 2010 až 2014 zvláda. Pomoc v objeme biliónov eur a záporné úrokové sadzby zabrali. Dokázali stabilizovať výnosy na vládnych dlhopisoch periférnych krajín, čím zabránili ich pravdepodobnému bankrotu.  

ECB v nákupnom švungu

Neboli to eurovaly, ale najmä Európska centrálna banka, ktorá pomocou kvantitatívneho uvoľňovania dokázala stlačiť výnosy na dlhopisoch krajín v problémoch pod hranicu adekvátnosti. Kým v roku 2011 mali talianske dlhopisy výnos vyše 7 percent, grécke vyše 35 a španielske takmer 7, v rokoch 2019 až 2021 sa všetky obchodovali pod úrovňou jedného percenta.

ECB ešte stále nakupuje problematické dlhopisy v objeme 20 miliárd eur mesačne, čím sa nafúkla jej bilancia na takmer 9 biliónov eur. Pred 20 rokmi to bolo 10-násobne menej a pred koronakrízou iba polovica.

Za posledné dva roky ECB vykúpila všetky nové dlhopisy krajín eurozóny, čo ukazuje, ako masívne podporila ich narušené verejné financie. Momentálne centrálna banka na svojich knihách drží vládne dlhopisy v objeme takmer 5 biliónov eur.

Bezstarostné časy sa končia

Prudký nárast inflácie znamená, že hra na záchranu eurozóny podľa doterajších pravidiel prichádza do finále. Masívne monetárne financovanie v eurozóne prispelo v časoch covidovej obmedzenej ponuky k silnému rastu cien. Už to nie sú iba energie, ale rast začína byť širokospektrálny.

ECB vo svojom hlavnom a jedinom cieli zlyhala. Stala sa politickou inštitúciou, ktorá už dekádu zachraňuje súdržnosť eurozóny. Až doteraz jej to vychádzalo, avšak len pri existencii nízkej inflácie. Jej nárast však celú doterajšiu politiku hádže do koša.

Dokonca aj vo fiškálne konzervatívnom Nemecku inflácia presiahla 8 percent. Berlín bude tlačiť na rýchle sprísňovanie monetárnej politiky. Navyše, inflácia je v krajinách eurozóny značne nerovnomerná, keď v Estónsku prekonala 20 percent. Politika ECB je stále o záchrane južanských štátov.  

Centrálna banka bude musieť nielen zvyšovať úrokové sadzby, ale čoskoro ukončiť aj kvantitatívne uvoľňovanie. Ak chce znížiť rastúcu jadrovú infláciu a mzdové tlaky, musí spomaliť ekonomiku. A to nedokáže pri pokračujúcich nákupoch vládnych dlhopisov európskych krajín.

Očakáva sa, že v júli ECB ukončí program kvantitatívneho uvoľňovania a svoju bilanciu na nejaký čas stabilizuje na súčasných úrovniach. Začne pritom zvyšovať úrokové sadzby. Ich rast spôsobí, že krajiny s nadmerným dlhom sa budú opäť dostávať do problémov.

Pretože to nebolo iba inflačné zlyhanie, ktoré kvári eurozónu. Dlhodobo nízke úrokové sadzby spôsobili, že fiškálna situácia európskych krajín sa ešte zhoršila. ECB svojou politikou ďalej zvýšila fiškálnu neudržateľnosť periférnych krajín. Ich situácia je horšia, ako bola pre dekádou.

Cena za nezodpovednosť rastie