Európe hrozí energetická katastrofa pre neschopnosť zaujať spoločný postup

Osem mesiacov po ruskej invázii na Ukrajinu zostáva Európska únia žalostne rozdelená, pokiaľ ide o reakciu v oblasti energetickej politiky. Na svojom poslednom summite sa lídri členských krajín medzi sebou hádali hodiny. Nakoniec vydali oficiálne komuniké, v ktorom len uznali, že „zoči-voči ruskému použitiu energií ako zbrane zostane EÚ jednotná“. Jediné významné rozhodnutie, ku ktorému politici dospeli, bolo zintenzívniť spoločné nákupy plynu – a aj to prišlo so zásadnými výhradami.

Politické rozdiely v Európe nie sú nezvyčajné. Keď však zasiahol covid, trvalo len približne tri mesiace, kým Francúzsko a Nemecko vypracovali spoločný návrh záchrany, a ďalšie dva, kým sa členské štáty dohodli na zodpovedajúcom spoločnom systéme pôžičiek. V súčasnej kríze sa ale rozdiely netýkajú len verejných vyhlásení.

Údaje ukazujú obrovské ekonomické rozdiely medzi členskými štátmi EÚ. V septembri sa medziročná inflácia pohybovala od 6,2 percenta vo Francúzsku po 24,1 percenta v Estónsku. Bez ohľadu na rozdiely v národných energetických mixoch a v podiele energie na celkovej spotrebe, odrážajú predovšetkým rozdielne reakcie národnej politiky. Svojím nedávnym oznámením balíka 200 miliárd eur na podporu ekonomiky Nemecko šokovalo svojich partnerov. Mnohí to považujú za veľký krok smerom k pretekom o dotácie, ktoré môžu vyhrať iba Nemci. Táto politika vysiela nesprávny signál v nesprávnej chvíli, pretože poukazuje na nedostatok spoločnej stratégie.

Nemecko v tom nie je samo. Podľa mojej kolegyne Simone Tagliapietrovej vlády EÚ len v minulom roku vyčlenili 576 miliárd eur na ochranu domácností a podnikov pred vysokými cenami energie. Úroveň dotácií sa pohybovala od menej ako 1 percento HDP vo Švédsku a Estónsku po viac ako 5 percent v Grécku a Nemecku. Podobne ako v 70. rokoch sa politické reakcie európskych vlád značne rozchádzajú a odrážajú odlišný fiškálny priestor, rôzne filozofie a rôzne politicko-ekonomické obmedzenia.