Európa sa chcela zbaviť ruských okov. Teraz sa z hriechov Moskvy stávajú americké cnosti

Ešte začiatkom decembra minulého roka európska komisárka pre energetiku Kadri Simonsová povedala: „Z dlhodobého hľadiska sú spotové veľkoobchodné ceny zemného plynu lacnejšie ako dlhodobé kontrakty. Je dôležité podotknúť, že tento rok bol výnimkou“. Z jej strany to bola obhajoba energetickej politiky Bruselu, ktorá vypálila tragicky.  

Brusel si je dlhodobo vedomý závislosti kontinentu na ruskom zemnom plyne. V snahe znížiť ju, a tiež znížiť závislosť na fosílnych palivách, Európska komisia tlačila štáty a energetické firmy k tomu, aby nenakupovali plyn na základe dlhodobých kontraktov s Gazpromom, ale aby preferovali spot, čiže aktuálny trh.

Ak je plynu nadbytok, ako po dlhé roky býval, bolo lacnejšie nakúpiť plyn podľa potreby, najmä keď bola jeho cena nízka. Na jeseň minulého roka sa však, aj pričinením Ruska, stalo, že plynu bolo zrazu nedostatok a jeho cena vystrelila niekoľkonásobne vyššie. A na svojich násobkoch aj ostala. Vtedy Vladimír Putin hovoril, že cena zemného plynu na základe dlhodobých kontraktov je 4-násobne nižšia ako v prípade spotu.

A dodal: „Máme záujem o dlhodobé kontrakty, o vzájomné dlhodobé záväzky. V tomto prípade ponúkame príležitosť investovať do produkcie a zabezpečiť našim zákazníkom požadované objemy. Je to stabilné a osvedčené“.

Brusel však o dlhodobé kontrakty záujem nemal. Nešlo pritom iba o postoj k Rusku. Energetická vízia  Európy bola založená na myšlienke, že plynu bude treba stále menej a ak ho aj nebude dosť, dodá sa na základe spotových cien z LNG trhu. Kým sa vo svete asi 70 percent LNG dodáva na základe dlhodobých kontraktov, v Európe je to iba polovica.

S vojnou na Ukrajine sa však všetko zmenilo.