Euro oslavuje 24-ročnicu a s ním by malo oslovovať celé Slovensko. Keby krajina euro nepoužívala, je otázne, kde by bol nielen kurz koruny, rating krajiny, ale aj domáce úrokové sadzby. Maďari ukazujú, prečo.

Hospodárska politika Viktora Orbána v stredu narazila na realitu. Podľa výpočtov Bloombergu dlhová služba krajiny dosiahla v minulom roku úroveň 4,3 percenta HDP. Inak povedané, štát na úrokoch za svoje dlhy za prvých deväť mesiacov roka zaplatil viac ako sedem miliárd eur. Je to dvojnásobne viac ako v minulom roku.

Ide o európsky rekord, keď Maďarsko platí viac za úroky na dlhoch ako Taliansko alebo Grécko.

Výška dlhovej služby je závislá od niekoľkých premenných. Prvou je výška dlhu, ktorá by na konci roka 2023 mala pre Maďarsko skončiť na úrovni 70 percent HDP. V prípade Talianska je ale dlh omnoho vyšší, a to 140 percent HDP, a v prípade Grécka 160 percent HDP.

No kým Grécko platí za aktuálne 10-ročné dlhy sadzbu iba tri percentá, Maďarsko dvakrát viac. To je cena za vlastnú monetárnu politiku a rozšafnú fiškálnu politiku. Momentálne stojí štátnu pokladnicu miliardy naviac, ako keby malo euro.

Taliansko a Grécko, ktoré využívajú výhody spoločnej meny, totiž za nové dlhy platia úroky iba na úrovni 3,8 či 3,5 percenta HDP.

Aj keď Maďarsko je aktuálne najväčšia obeť nedôveryhodnej fiškálnej politiky spomedzi európskych krajín, absencia zavedenia eura sa prejavuje aj v ostatných krajinách V4. Slovensko má paradoxne najnižšie splátky za dlhovú službu zo všetkých krajín V4.

A to všetko napriek druhému najvyššiemu dlhu spomedzi krajín V4 a zároveň najvyššiemu očakávanému deficitu na rok 2024. Finančný trh zatiaľ Slovensko netrestá. Dôvodom nie je dôveryhodná fiškálna konsolidácia, ako sa snaží komunikovať minister financií Ladislav Kamenický. Je ním opäť raz euro.

Slovenský minister financií na konci minulého roka v RTVS ukazoval grafy, ako klesajú výnosy slovenských vládnych dlhopisov. Skutočne klesajú, ale nie pre dôvody, ktoré L. Kamenický predostiera. V posledných dvoch mesiacoch roka prudko poklesli výnosy vládnych dlhopisov všade na svete.

To, na čom skutočne záleží, je spred, alebo rozdiel, medzi slovenskými a nemeckými vládnymi dlhopismi, ktoré slúžia ako benchmark. A ten nie je pre Slovensko prívetivý.

Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
  • Menej reklamy na TREND.sk
Objednať predplatné

Máte už predplatné? Prihláste sa